Kobylia dolina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°12′08″S 20°00′49″V / 49,202222°S 20,013611°V / 49.202222; 20.013611
Kobylia dolina
dolina
Dolinka Kobyla a2.jpg
Kobylia dolina a Kobylie pleso zo Závor
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška okolo 1 737 m n. m.
Súradnice 49°12′08″S 20°00′49″V / 49,202222°S 20,013611°V / 49.202222; 20.013611
Poloha v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Red pog.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Kobylia dolina
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Pohľad do Kobylej doliny z Kôprovského štítu

Kobylia dolina (poľ. Dolinka Kobyla, Dolina Kobyla, nem. Tal des Kolbenheyersees, maď. Kolbenheyetó katlana) je priestranný kotol, ktorý odbočuje z Kôprovej doliny smerom na sever. Leží medzi Kotolnicou v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier a vedľajším juhozápadný hrebeňom Hladkého štítu po Tichý vrch s jeho juhovýchodným ramenom. Leží v nej Kobylie pliesko, z ktorého vyteká Kobylí potok.[1]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Kotol bol vytvorený ľadovcom, ktorý zanechal po sebe morénový val, neďaleko ktorého je Kobylie pliesko. Okolo plieska je bohatá flóra.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Dolina dostala názov podľa plesa, ktoré v nej leží. Nemeckí a maďarskí turisti nazývali toto pleso nem. Kelbenheyersee, maď. Kolbenheyertó, na počesť významného turistického pracovníka 19. storočia, organizátora meteorologických pozorovaní a meraní plies vo Vysokých Tatrách, levočského profesora gréčtiny a latinčiny Rarola Kolbenheyera (1841 – 1901). Podľa toho označovali aj dolinu.[1]

Názov môže byť odvodený od nemeckého výrazu kobil – strmý skalný zráz. Jeho základom môže byť starogermánske slovo kob – lomiť sa. Tento zráz oddeľuje dolinu od nižšie položených Temných smrečín. Teda išlo o Kobilatal o dolinu ležiacu nad Temnými smrečinami – hustým a tmavým lesom.[2]

Prví návštevníci[upraviť | upraviť zdroj]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Prechádza ňou zelená turistická značka zeleno značkovaný turistický chodník z Podbanského, resp. Troch studničiek do sedla Závory (1 876 m n. m.).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. MAREC, Anton. Po stopách tatranských názvov. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2018. ISBN 978-80-8115-276-4. S. 155.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]