Kobylia dolina
| Kobylia dolina | |
| dolina | |
 Kobylia dolina a Kobylie pleso zo Závor | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Nadmorská výška | okolo 1 737 m n. m. |
| Súradnice | 49°12′08″S 20°00′49″V / 49,202222°S 20,013611°V |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Kobylia dolina | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kobylia dolina (poľ. Dolinka Kobyla, Dolina Kobyla, nem. Tal des Kolbenheyersees, maď. Kolbenheyetó katlana) je priestranný kotol, ktorý odbočuje z Kôprovej doliny smerom na sever. Leží medzi Kotolnicou v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier a vedľajším juhozápadný hrebeňom Hladkého štítu po Tichý vrch s jeho juhovýchodným ramenom. Leží v nej Kobylie pliesko, z ktorého vyteká Kobylí potok.[1]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Kotol bol vytvorený ľadovcom, ktorý zanechal po sebe morénový val, neďaleko ktorého je Kobylie pliesko. Okolo plieska je bohatá flóra.
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Dolina dostala názov podľa plesa, ktoré v nej leží. Nemeckí a maďarskí turisti nazývali toto pleso nem. Kelbenheyersee, maď. Kolbenheyertó, na počesť významného turistického pracovníka 19. storočia, organizátora meteorologických pozorovaní a meraní plies vo Vysokých Tatrách, levočského profesora gréčtiny a latinčiny Rarola Kolbenheyera (1841 – 1901). Podľa toho označovali aj dolinu.[1]
Názov môže byť odvodený od nemeckého výrazu kobil – strmý skalný zráz. Jeho základom môže byť starogermánske slovo kob – lomiť sa. Tento zráz oddeľuje dolinu od nižšie položených Temných smrečín. Teda išlo o Kobilatal o dolinu ležiacu nad Temnými smrečinami – hustým a tmavým lesom.[2]
Prví návštevníci
[upraviť | upraviť zdroj]- Poľka Marią Steczkowską s horským vodcom Jędrzejom Walom st. 5. augusta 1857.
- V zime Mieczysław Karłowicz, Roman Kordys a Mariusz Zaruski 27. februára 1908.[1]
Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]Prechádza ňou 
zeleno značkovaný turistický chodník z Podbanského, resp. Troch studničiek do sedla Závory (1 876 m n. m.).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ MAREC, Anton. Po stopách tatranských názvov. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2018. ISBN 978-80-8115-276-4. S. 155.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kobylia dolina
