Hladký štít
| Hladký štít | |
| vrch | |
 Hladký (vľavo) a Hladké sedlo zo severu.
| |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko
|
|---|---|
| Regióny | Prešovský kraj, Malopoľské vojvodstvo |
| Okresy | Poprad, Powiat tatrzański |
| Obce | Vysoké Tatry, Tatranská Bukovina |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodia | Dunajec, Váh |
| Nadmorská výška | 2 062,8 m n. m. |
| Súradnice | 49°12′25″S 20°00′47″V / 49,207°S 20,013°V |
| Geologické zloženie | žula |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | len s horským vodcom |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Hladký štít | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hladký štít[1] (2 062,8 m n. m.[2]; v minulosti Hladký[3]; poľ. Gładki Wierch) je uzlový vrch v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží v závere Tichej doliny nad Podbanským, približne 24 km severozápadne od Popradu.[4]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Názov je ľudového pôvodu. Jeho úbočia navštevovali pastieri. Porastá ich dlhá hladká tráva. Verzia „Hladký,“ sa objavuje v horolezeckých sprievodcoch Arna Puškáša. Smerodajná je však forma Hladký štít, aj keď je vytvorená umelo, ako uvádza vyššie citovaný Ivan Bohuš v knižke uvedenej v referenciách. Názov Hladký štít schválila názvoslovná komisia TANAPu.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti Tatier, na západnom okraji podcelku Východné Tatry a ich časti Vysoké Tatry.[5] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva. Západné a juhozápadné svahy hrebeňa patria do okresu Poprad a katastra mesta Vysoké Tatry[1], východné do Powiatu tatrzańského a katastra gminy Bukowina Tatrzańska. Najbližšími sídlami na slovenskom území sú juhozápadne situované Podbanské, južne ležiace Štrbské Pleso, juhovýchodne Vyšné Hágy a severovýchodne Tatranská Javorina, severozápadne v Poľsku je mesto Zakopané.[6][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti pohoria a na západne orientované svahy na Slovensku zasahuje národná prírodná rezervácia Tichá dolina, na južné aj Kôprová dolina.[4]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Hladký štít leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, priamo nad Hladkým sedlom (1 993 m n. m.).[3] Vypína sa v závere Tichej doliny a z jeho masívu vybieha juhozápadným smerom mohutný Hrebeň Kôp, ktorý začína v blízkom sedle Závory a tvorí samostatnú časť Liptovské kopy.[5] Práve týmto sedlom vedie tiež hranica medzi Východnými a Západnými Tatrami. Vrch má strmé trávnato – skalnaté svahy, typické už skôr pre neďaleké Červené vrchy. Na západných svahoch pramení Tichý potok, považovaný za zdrojnicu Belej[2], voda z južných častí odteká do Kôprovského potoka, patriaceho do povodia Váhu. Severne leží Zadni Staw Polski a Wole Oko, východne Czarny Staw Polski, ktorými voda z tejto časti hrebeňa odteká potokom Roztoka do Bielej vody a Dunajca.[2]
Západne sa nachádza Goričková (1 912 m n. m.), Kresanica (2 122 m n. m.), Magura (1 902 m n. m.), Veľká kopa (2 052 m n. m.), Tichý vrch (1 979 m n. m.), Zadná Garajova kopa (1 949 m n. m.), Predný Holý vrch (1 984 m n. m.) a Krížna (2 040 m n. m.), južne Kriváň (2 495 m n. m.), Nefcerské veže (2 349 m n. m.), Hrubý vrch (2 428 m n. m.) a Kotolnica (1 963 m n. m.), východne Kôprovský štít (2 367 m n. m.), Hrubý štít (2 172 m n. m.), Miedziane (2 233 m n. m.) a Opalony Wierch (2 115 m n. m.) a severne Kozí vrch (2 291 m n. m.), Wielki Woloszyn (2 154 m n. m.), Wielka Koszysta (2 193 m n. m.), Žólta Turnia (2 087 m n. m.), Kościelec (2 155 m n. m.), Zawratowa Turnia (2 247 m n. m.), Svinica (2 301 m n. m.), Kasprov vrch (1 985 m n. m.) a Valentková (2 156 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Turisticky oficiálne voľne neprístupný skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Je chodecky dostupný z turisticky značeného Hladkého sedla za 10 minút, nie je to však značený terén. Ponúka výhľad na okolité vrcholy a blízke doliny Vysokých a Západných Tatier, pri vhodných podmienkach je vidieť aj časť Nízkych Tatier.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Štít sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie a Tatranského národného parku[4], preto prístup na vrchol je nežiadúci. Blízkosť Hladkého sedla, kde končí chodník z Tichej i Kôprovej doliny, však umožňuje prístup hrebeňom na tento vrchol.[4][8]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Hladký, hrebeň Hrubô a Kriváň. -
Hladké sedlo (Gładka Przełęcz) a Hladký.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c d e Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-03-25]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-03-25]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-25]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-03-25]. Dostupné online.
- ↑ PUŠKÁŠ, Arno. Vysoké Tatry - horolezecký sprievodca, monografia, VII. diel. Bratislava : Šport, 1981.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hladký štít
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Vysoké Tatry
- Tichá dolina (národná prírodná rezervácia)
- Kôprová dolina (národná prírodná rezervácia)
- Tatranský národný park
- Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách