Veľká kopa (vrch v Západných Tatrách; 2052 m)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Veľká kopa
vrch
Veľká kopa zo severu.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obec Vysoké Tatry
Časť Liptovské kopy
Pohorie Tatry
Podcelok Západné Tatry
Povodie Belá
Nadmorská výška 2 052,4 m n. m.
Súradnice 49°12′02″S 19°58′27″V / 49,2005°S 19,9742°V / 49.2005; 19.9742
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup neprístupný
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Veľká kopa
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Veľká kopa[1] (2 052,4 m n. m.[2][3]) je vrch v Tatrách na Slovensku. Leží nad Podbanským, približne 24 km severovýchodne od Liptovského Hrádku.[4] Je najvyšší vrch geomorfologickej časti Liptovské kopy.[2] Celá táto časť Tatier je prísna rezervácia, kde je vstup turistov zakázaný.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v centrálnej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a ich časti Liptovské kopy.[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližším sídlom je juhozápadne situované Podbanské, juhovýchodne sa nachádza Štrbské Pleso, Tatranská Štrba a Štrba, južne Východná a Važec, severovýchodne Tatranská Javorina a severne mesto Zakopané.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina a Kôprová dolina.[4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Veľká kopa je výrazný uzlový bod, ležiaci takmer v polovici hrebeňa Kôp. V hlavnom hrebeni ho na JZ oddeľuje Turkovo sedlo od Zadného Holého vrchu (1 979 m n. m.) a na SV Vyšné Garajovo sedlo od Veľkej Garajovej kopy (1 969 m n. m.). Vo Veľkej kope sa rozvetvuje až päť hrebeňov; mimo hlavného vybieha západným smerom rázsocha k Brdárovmu priechodu, severozápadne k Veľkej Licierovej Magure (1 995 m n. m.) a juhovýchodne spadá rebro zvané Kudlatý hrebienok.[6] Na sever a západ spadajú svahy a údolia do Tichej doliny. V tejto časti dominuje Špania dolina, ktorou voda zo západných svahov odteká potokom Špania voda do Tichého potoka. Zo severných svahov vodu do Tichého potoka odvádza Temná Tichá. Juhovýchodne voda putuje Garajovou dolinou tečúcim Garajovým potokom do Kôprovského potoka v mohutnej Kôprovej doline, kde ústí aj Turkovou dolinou vedúci Turkov potok. Celá oblasť je tak odvodňovaná riekou Belá do Váhu.[2]

Západným smerom sa nachádza Brdárová zvonica (1 713 m n. m.), Veľká Brdárová grapa (1 859 m n. m.), Bystrá (2 248 m n. m.), Smrečiny (2 068 m n. m.), Poľská Tomanová (1 977 m n. m.) a Temniak (2 090 m n. m.), severným Malolučniak (2 104 m n. m.), Veľká Licierova Magura (1 995 m n. m.), Kondratova kopa (2 005 m n. m.), Kasprov vrch (1 987 m n. m.) a Beskyd (2 012 m n. m.), východne Svinica (2 301 m n. m.), Valentková (2 156 m n. m.), Hladký štít (2 065 m n. m.), Zadná Garajova kopa (1 949 m n. m.), Kôprovský štít (2 363 m n. m.), Hlinská veža (2 340 m n. m.) a Hrubý vrch (2 428 m n. m.) a južným Nefcerské veže (2 349 m n. m.), Kriváň (2 495 m n. m.), Vyšná Priehyba (1 982 m n. m.), Všiváky (1 811 m n. m.), Krížna (2 039 m n. m.), Predný Holý vrch (1 984 m n. m.) a Zadný Holý vrch (1 979 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]

Za SNP sa v rozložitom masíve Veľkej kopy zdržiavali partizáni a v horách sa odohrali aj boje s Nemcami. Nedávno boli svahy Liptovských kôp svedkom stretov ochranárov so zástancami ťažby dreva a postrekov proti podkôrnemu hmyzu v rezervácii.

Vrch spomína už Matej Bel pod názvom „Kôprová Veľká.“ V zime býva značne lavinózna.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Turisticky neprístupný skalnato-hôľnatý vrchol[7] poskytuje kruhový rozhľad. Vzhľadom na polohu a nadmorskú výšku sú z Veľkej kopy viditeľné blízke doliny a okolité vrchy Vysokých a Západných Tatier a časť Nízkych Tatier.[8]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie s najvyšším stupňom ochrany a Tatranského národného parku, preto vstup do tejto časti Tatier je zakázaný.[4]

Zimné výstupy[upraviť | upraviť zdroj]

V oblasti nie sú horolezecké terény, preto sa uvádzajú len zimné, obvykle lyžiarske výstupy.

  • 1912 J. Grabowski a päť druhov, hrebeňom od Závor na Veľkú Kopu.
  • 1914 L. Leszko, W. Majewski a W. Skibniewski, úplný prechod od Závor na Podbanské.
  • 1921 E. Michalewska, M. Świerz a päť druhov, cez Vyšný Licierov závrat.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

  • Veľká kopa, vľavo Kriváň.
    Veľká kopa, vľavo Kriváň.
  • Vľavo Veľká kopa, vpravo sedlo Závory, vzadu Červené vrchy.
    Vľavo Veľká kopa, vpravo sedlo Závory, vzadu Červené vrchy.
  • Liptovské kopy v prostrednom pláne.
    Liptovské kopy v prostrednom pláne.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • A. Puškáš, Vysoké Tatry horolezecký sprievodca, monografia, VII. diel, Šport 1981.
  1. ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. ↑ a b c d e ''Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
  3. ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 39.
  4. ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-03-22]. Dostupné online.
  5. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-03-22]. Dostupné online.
  6. ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  7. ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-22]. Dostupné online.
  8. ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-03-22]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Veľká_kopa_(vrch_v_Západných_Tatrách;_2052_m)&oldid=7824435“