Preskočiť na obsah

Hlinská veža

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hlinská veža
vrch
Hlinská veža vpravo
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obce Vysoké Tatry, Štrba
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodia Váh (Belá), Poprad
Nadmorská výška 2 340,0 m n. m.
Súradnice 49°10′15″S 20°02′51″V / 49,1709°S 20,0475°V / 49.1709; 20.0475
Geologické zloženie žula
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup len s horským vodcom
Prvovýstup G. Dyhrenfurth, H. Rumpelt
 - dátum 1907
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Hlinská veža
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hlinská veža[1] (2 340,0 m n. m.[2]) je vrch Vysokých Tatier. Leží v krivánskej rázsoche vybiehajúcej z Čubriny, nad Štrbským Plesom, približne 19 km severozápadne od Popradu.[3]

Nachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Štrba.[1] Najbližším sídlom je južne situované Štrbské Pleso, juhovýchodne ležia Vyšné Hágy a Nová Polianka, severovýchodne Tatranská Javorina, severozápadne poľské mesto Zakopané, západne osada Podbanské a južne tiež Tatranská Štrba.[5][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňmi vedú hranice národných prírodných rezervácií Mengusovská dolina, Kôprová dolina a Mlynická dolina.[3]

Hlinská veža leží v krivánskej rázsoche, vedúcej od severu a stáčajúcej sa na západ. Masív je uzlovým vrchom pre južne vybiehajúci Hrebeň bášt. Ten oddeľuje Mlynickú (na juhozápade) od Mengusovskej doliny (juhovýchodne od vrcholu), severne sa hrebeň zvažuje do Hlinske doliny. Východne leží v Mengusovskej doline Malé Hincovo pleso, juhozápadne v Mlynickej je Vyšné a Nižné Kozie pleso.[2] Vodu z východných svahov odvádza Hincov potok a z juhozápadných Mlynica do rieky Poprad a Baltského mora. Severozápadne sa zvažujúce časti odvodňuje Hlinský potok do Belej a Váhu, patriacich do odtokovej oblasti Čierneho mora.[2]

Severným smerom sa nachádza Veľký Mengusovský štít (2 432 m n. m.), Čubrina (2 378 m n. m.), Vyšným Kôprovským sedlom oddelený Kôprovský štít (2 363 m n. m.), Miedziane (2 233 m n. m.), Hrubý štít (2 178 m n. m.), Kotolnica (1 963 m n. m.) a Tichý vrch (1 979 m n. m.), západným Veľká kopa (2 052 m n. m.), Hrubá kopa (2 238 m n. m.), Nefcerské veže (2 349 m n. m.), Hrubý vrch (2 428 m n. m.), Furkotský štít (2 404 m n. m.), Kriváň (2 495 m n. m.) a Veľké Solisko (2 413 m n. m.), južným Štrbské Solisko (2 301 m n. m.), Predné Solisko (2 117 m n. m.), Patria (2 203 m n. m.), Satan (2 422 m n. m.) a Ostrva (1 984 m n. m.) a východným Tupá (2 285 m n. m.), Končistá (2 538 m n. m.), Kôpky (2 354 m n. m.), Vysoká (2 547 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.), Mengusovský Volovec (2 228 m n. m.) a Hincova veža (2 377 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]

Turisticky neprístupný skalnatý vrchol[5] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, no tiež časť Volovských vrchov, Nízkych Tatier a Oravských Beskýd.[6]

Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku[3] a nevedie naň značený turistický chodník. Prístup na Hlinskú vežu je tak možný len s horským vodcom.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-01-17]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. a b c d e Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-01-17]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-01-17]. Dostupné online.
  5. a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-01-17]. Dostupné online.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-01-17]. Dostupné online.
  • F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel, Olympia 1977.
  • A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, monografia, VIII. diel, 1987.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]