Satan (vrch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°9′50″S 20°3′13″V / 49,16389°S 20,05361°V / 49.16389; 20.05361
Satan
vrch
Satan from Koprovske sedlo.jpg
Pohľad na Satan z Kôprovského sedla
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 421,5 m n. m.
Súradnice 49°9′50″S 20°3′13″V / 49,16389°S 20,05361°V / 49.16389; 20.05361
Najľahší výstup prístupný len v sprievode horského vodcu
Prvovýstup Jan Gwalbert Pawlikowski, Maciej Sieczka
 - dátum 1880
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Wikimedia Commons: Satan (mountain in the High Tatra Mountains)
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Satan (poľ. Szatan, nem. Satan, maď. Sátán) je najvyšší vrch Hrebeňa bášt (2 421,5 m n. m.) vo Vysokých Tatrách na Slovensku.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch sa nachádza na Hrebeni bášt. Na začiatku hrebeňa je Patria (2 202,8 m n. m.), nasleduje Malá bašta (2 287,5 m n. m.), Predná bašta (2 373,5 m n. m.). Samotný Satan je medzi Satanovým sedlom (Čertovým hrbom) a Satanovým zárezom (Satanovou vežičkou). Má dva, približne rovnako vysoké, nepomenované vrcholy - severný a južný. Za Satanovým zárezom je Veľká capia veža, Hlinská veža (2 340 m n. m.), na ktorej sa hrebeň rozdeľuje na dve časti: jedna pokračuje ďalej na západ smerom k Hrubému vrchu a druhá na sever ku Kôprovskému štítu.[1]

Z východnej strany sa pozdĺž hrebeňa vinie Mengusovská dolina končiaca pri Hincových plesách pod Mengusovskými štítmi a zo západnej strany je Mlynická dolina, končiaca pod Furkotským štítom.

Po úbočiach Satana sú hlboké lavínové ryhy. Pod Satanom tiež ležia Satanie plieska, nad nimi sú už len Malé a Veľké Hincovo pleso. V Mlynickej doline pod Satanom ležia Kozie plesá, Capie pleso, Okrúhle pleso, Pliesko pod Skokom a iné.

Okolie štítu[upraviť | upraviť zdroj]

Z vrcholu štítu je výhľad do Mlynickej doliny a Mengusovskej doliny a na okolité štíty: Štrbský štít, Kôprovský štít, Štrbské Solisko ale i vzdialenejšie dominantné štíty Tatier.

Názov štítu[upraviť | upraviť zdroj]

Názov štítu Satan ako aj susednej Diabloviny (2 380 m n. m.), Diablovho sedla, Pekelníkovej štrbiny, Satanovho sedla (2 300 m n. m.) či Pekelníka (2 374 m n. m.) má svoje korene v ľudových legendách o tunajších vrchoch, podľa ktorých Satan stráži ukryté poklady a vzácne kovy a na odvážlivcov, ktorí sa ich snažia vykopať zhadzuje kamene. Iná legenda hovorí, že na vrchole Satana sa počas svätojánskej noci schádzajú čerti a ďalšia, že bača sa pomoci kúzelníka tu hľadal poklady, ale satan ich vždy zahnal obrovskými skalami. V povestiach sa objavuje aj goral, ktorý zobral poklad, ale okabátil čerta a dušu mu neupísal. Vie sa, že okolo vrchu sa motali zlatokopi. Skutočným podkladom povestí môžu byť často padajúce kamene zo zrázov končiara.[1]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol Satan nie je pre turistov prístupný. Na vrchol sa dá ísť v sprievode horského vodcu.

Prvovýstupy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Prvý výstup na vrchol uskutočnil Jan Gwalbert Pawlikowski s vodcom Maciejom Sieczkom okolo roku 1880.
  • Prvý zimný výstup uskutočnili Ernst Dubke, Johann Breuer mladší a Johann Franz starší v roku 1906.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Bohuš, Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, vydali Štátne lesy TANAPu Tatranská Lomnica, 1996, ISBN 80-967522-7-8
Hrebeň Bášt nad Mengusovskou dolinou
Hrebeň Bášt nad Mengusovskou dolinou

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]