Vysoká (vrch v Tatrách)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°10′22″S 20°05′40″V / 49,172778°S 20,094306°V / 49.172778; 20.094306
Vysoká
vrch
Vysoká (vrch).JPG
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 547,2 m n. m.
Súradnice 49°10′22″S 20°05′40″V / 49,172778°S 20,094306°V / 49.172778; 20.094306
Najľahší výstup nie je voľne dostupný pre turistov
Prvovýstup Móric Déchy, Martin Spitzkopf-Urban, Ján Ruman ml.
 - dátum 3. september 1874
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Vysoká
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Vysoká (poľ. Wysoka, nem. Tatraspitze, maď. Tátra-csúcs) je jeden z najmohutnejších vrchov Slovenska, ležiaci vo Vysokých Tatrách. Symetrický dvojvrchol Vysokej je z každej strany impozantný a patrí k najkrajším a najfotografovanejším štítom Vysokých Tatier. Je to v poradí desiaty najvyšší tatranský štít.[1]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Dvojvrcholový štít hlavného hrebeňa Vysokých Tatier s dvoma rovnako vysokými vrcholmi. Vysoká je medzi Gankom (Rumanovym sedlom) a Ťažkým štítom (Štrbinou pod Ťažkým štítom). Týči sa nad Dračou a Rumanovou dolinkou (na juhu a juhovýchode) a z opačnej strany nad Ťažkou dolinou. Tá je najmä v zime častým cieľom horolezeckých výstupov. Na východ do Rumanovej dolinky jej steny majú 450 – metrové prevýšenie. Na juhovýchod vysiela Vysoká cez Vyšné Dračie sedlo hrebeň Dračieho štítu a Ošarpancov. Na juh v nie príliš ťažkých stenách spadá centrálny žľab zbiehajúci do Dračej dolinky. Za Dračím sedlom vybieha z úpätia Vysokej na juh Dračí hrebeň.[1][2]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne liptovský názov „Visoka“ spomína v roku 1717 Juraj Buchholtz ml. v texte k Panoráme Tatier. Pre rozlíšenie, či skôr pripodobenie Východnej Vysokej sa ju snažili pomenovať aj Veľkú Vysokú. Cudzie názvy sa však neujali. Maďarský a nemecký názov vychádzajú zo slovenskej poézie (Tatra vysoká v Hviezdoslavovom Sne o Kriváni a pod.) so zámerom vyeliminovať pôvodný slovenský názov.[1][2]

Výstupy[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý známy výstup je popísaný v Ročenke Uhorského karpatského spolku. Na vrchol vystúpil 3. septembra 1874 Móric Déchy a vodcovia Martin Spitzkopf-Urban a Ján Ruman ml. Výpravu viedol Móric Déchy, vodcovia sa podriadili jeho vedúcemu postaveniu. Ruman ani nechcel ísť. Spitzkopf sa bránil nadviazaniu na spoločné lano, lebo ako vravel, nechcel zomrieť s ostatnými dvoma. Tatranskí vodcovia neradi zdolávali nové štíty, stačili im tie, na ktoré poznali vychodené cesty. Na vrchole nechali zápis v obálke z impregnovaného plátna a vztýčili vlajočku. O dva roky neskôr na vrchol vystúpili poľskí turisti a horolezci, ktorých viedol zakopanský lekár a botanik Tytus Chalubiński. Skupinu sprevádzali horskí vodcovia M. Sieczka, Józef Fronek, Józef Sieczka a Jakub Giewont. Bol to prvý výstup zo sedla Váha. V zimných podmienkach ako prví na štít vystúpili 11. apríla 1903 Harry Berceli, Karol Jordán a horskí vodcovia Ján Franz st. a Pavol Spitzkopf.[2]

Neskôr bola Vysoká častým cieľom turistov a záujem pretrváva pre jej blízkosť od sedla Váha. Dnes na vrchol vedie veľa horolezeckých ciest. Z horolezeckého hľadiska najzaujímavejšie sú 500 metrov vysoká severná a 450 metrov vysoká východná stena. Najviac prvovýstupov majú napríklad Arno Puškáš, Július Andráši a Miroslav Jílek st., ktorý okrem iného chatárčil na Chate pod Rysmi.[2]

V severnej stene, v Stanislawského ceste 3. augusta 1951 došlo k horolezeckej tragédii. V stene boli dvaja horolezci František Ždiarsky a Jozef Kvasnička. Počas náhlej búrky sa vo vode stekajúcej zo steny utopil Jozef Kvasnička. Na severozápadnom vrchole je ukotvený oceľový kríž. Roku 1955 ho vyniesli chatári Oldřích Bublík z Chaty pod Rysmi a Miroslav Jílek z Chaty pri Popradskom plese. Kríž osadili na pamiatku ich priateľa, horolezca Václava Raifa, ktorý tu zahynul. Písmena VR na kríži sú iniciály menovaného, ktorému je venovaný.[2]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. a b c d e BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]