Vysoká (vrch v Tatrách)
| Vysoká | |
| vrch | |
.JPG) Pohľad na Vysokú zo Zlomiskovej doliny
|
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Povodie | Poprad, Dunajec |
| Nadmorská výška | 2 547,2 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′22″S 20°05′40″V / 49,172778°S 20,094306°V |
| Najľahší výstup | nie je voľne dostupný pre turistov |
| Prvovýstup | Móric Déchy, Martin Spitzkopf-Urban, Ján Ruman ml. |
| - dátum | 3. september 1874 |
  Poloha v rámci Slovenska
|
|
 Poloha v rámci Tatier
|
|
| Wikimedia Commons: Vysoká | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Vysoká (poľ. Wysoka, nem. Tatraspitze, Hochberg, Hohe Viszoka, Viszoka, Wisoka, Vysoka, Visoka, maď. Viszoka, Visoka v staršom názvosloví Magas Viszoka, zriedkavo Tátracsúcs) je jeden z najmohutnejších vrchov Slovenska, ležiaci vo Vysokých Tatrách. Symetrický dvojvrchol Vysokej je z každej strany impozantný a patrí k najkrajším a najfotografovanejším štítom Vysokých Tatier. Je to v poradí šiesty najvyšší tatranský štít.[1]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Dvojvrcholový štít hlavného hrebeňa Vysokých Tatier s dvoma rovnako vysokými vrcholmi. Vysoká je medzi Gankom (Rumanovym sedlom) a Ťažkým štítom (Štrbinou pod Ťažkým štítom). Týči sa nad Dračou a Rumanovou dolinkou (na juhu a juhovýchode) a z opačnej strany nad Ťažkou dolinou. Tá je najmä v zime častým cieľom horolezeckých výstupov. Na východ do Rumanovej dolinky jej steny majú 450 – metrové prevýšenie. Na juhovýchod vysiela Vysoká cez Vyšné Dračie sedlo hrebeň Dračieho štítu a Ošarpancov. Na juh v nie príliš ťažkých stenách spadá centrálny žľab zbiehajúci do Dračej dolinky. Za Dračím sedlom vybieha z úpätia Vysokej na juh Dračí hrebeň.[1][2]
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvodne liptovský názov „Visoka“ spomína v roku 1717 Juraj Buchholtz ml. v texte k Panoráme Tatier. Pre rozlíšenie, či skôr pripodobenie Východnej Vysokej sa ju snažili pomenovať aj Veľkú Vysokú. Cudzie názvy sa však neujali. Maďarský a nemecký názov vychádzajú zo slovenskej poézie (Tatra vysoká v Hviezdoslavovom Sne o Kriváni a pod.) so zámerom vyeliminovať pôvodný slovenský názov.[1][2]
Výstupy[upraviť | upraviť zdroj]
Prvý známy výstup je popísaný v Ročenke Uhorského karpatského spolku. Na vrchol vystúpil 3. septembra 1874 Móric Déchy a vodcovia Martin Spitzkopf-Urban a Ján Ruman ml. Výpravu viedol Móric Déchy, vodcovia sa podriadili jeho vedúcemu postaveniu. Ruman ani nechcel ísť. Spitzkopf sa bránil nadviazaniu na spoločné lano, lebo ako vravel, nechcel zomrieť s ostatnými dvoma. Tatranskí vodcovia neradi zdolávali nové štíty, stačili im tie, na ktoré poznali vychodené cesty. Na vrchole nechali zápis v obálke z impregnovaného plátna a vztýčili vlajočku. O dva roky neskôr na vrchol vystúpili poľskí turisti a horolezci, ktorých viedol zakopanský lekár a botanik Tytus Chalubiński. Skupinu sprevádzali horskí vodcovia M. Sieczka, Józef Fronek, Józef Sieczka a Jakub Giewont. Bol to prvý výstup zo sedla Váha. V zimných podmienkach ako prví na štít vystúpili 11. apríla 1903 Harry Berceli, Karol Jordán a horskí vodcovia Ján Franz st. a Pavol Spitzkopf.[2]
Neskôr bola Vysoká častým cieľom turistov a záujem pretrváva pre jej blízkosť od sedla Váha. Dnes na vrchol vedie veľa horolezeckých ciest. Z horolezeckého hľadiska najzaujímavejšie sú 500 metrov vysoká severná a 450 metrov vysoká východná stena. Najviac prvovýstupov majú napríklad Arno Puškáš, Július Andráši a Miroslav Jílek st., ktorý okrem iného chatárčil na Chate pod Rysmi.[2]
V severnej stene, v Stanislawského ceste 3. augusta 1951 došlo k horolezeckej tragédii. V stene boli dvaja horolezci František Ždiarsky a Jozef Kvasnička. Počas náhlej búrky sa vo vode stekajúcej zo steny utopil Jozef Kvasnička. Na severozápadnom vrchole je ukotvený oceľový kríž. Roku 1955 ho vyniesli chatári Oldřích Bublík z Chaty pod Rysmi a Miroslav Jílek z Chaty pri Popradskom plese. Kríž osadili na pamiatku ich priateľa, horolezca Václava Raifa, ktorý tu zahynul. Písmena VR na kríži sú iniciály menovaného, ktorému je venovaný.[2]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Vysoká v lete
-
Pohľad na vrch zo Štrbského plesa
-
Vysoká z vrcholu Tupej
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b c d e BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vysoká (vrch v Tatrách)
