Vysoká (vrch v Tatrách)
| Vysoká | |
| vrch | |
.JPG) Pohľad na Vysokú zo Zlomiskovej doliny
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obce | Tatranská Javorina, Vysoké Tatry |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodia | Dunajec, Poprad |
| Nadmorská výška | 2 547,2 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′22″S 20°05′39″V / 49,1727°S 20,0941°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | len s horským vodcom |
| Prvovýstup | Móric Déchy Martin Spitzkopf-Urban Ján Ruman ml. |
| - dátum | 3. september 1874 |
  | |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Vysoká | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vysoká[1] (2 547,2 m n. m.[2]; poľ. Wysoka, nem. Tatraspitze, Hochberg, Hohe Viszoka, Viszoka, Wisoka, Vysoka, Visoka, maď. Viszoka, Visoka, v staršom názvosloví Magas Viszoka či Tátra-csúcs/Tátra csúcs/Tátracsúcs) je mohutný štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na Slovensku. Leží v závere Dračej dolinky nad Štrbským Plesom, približne 17 km severozápadne od Popradu.[3] Je jedným z najmohutnejších vrchov Slovenska a jeho symetrický impozantný dvojvrchol patrí k najkrajším a najfotografovanejším štítom Vysokých Tatier. Je to v poradí šiesty najvyšší tatranský štít.[4]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodne liptovský názov „Visoka“ spomína v roku 1717 Juraj Buchholtz ml. v texte k Panoráme Tatier. Pre rozlíšenie, či skôr pripodobenie Východnej Vysokej sa ju snažili pomenovať Veľkou Vysokou. Neujali sa ani cudzie názvy, pretláčané so zámerom vyeliminovať pôvodný slovenský názov. Maďarský a nemecký názov vychádzajú zo slovenskej poézie (Tatra vysoká v Hviezdoslavovom Sne o Kriváni a pod.).[4][5]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[6] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.[1] Najbližšími sídlami sú južne situované Štrbské Pleso a Vyšné Hágy, juhovýchodne sa nachádza Nová Polianka, Tatranská Polianka, Tatranské Zruby a Starý Smokovec a severne Tatranská Javorina.[7][2] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina a Mengusovská dolina.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Vysoká sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Rysmi (2 503 m n. m.) a Popradským Ľadovým štítom (2 396 m n. m.), konkrétne medzi Gankom (Rumanovym sedlom) a Ťažkým štítom (Štrbinou pod Ťažkým štítom). Týči sa nad Dračou a Rumanovou dolinkou (na juhu a juhovýchode) a Ťažkou dolinou na severe. Tá je najmä v zime častým cieľom horolezeckých výstupov. Na východ do Rumanovej dolinky jej steny majú 450 – metrové prevýšenie. Na juhovýchod vysiela Vysoká cez Vyšné Dračie sedlo hrebeň Dračieho štítu a Ošarpancov, na juh v nie príliš ťažkých stenách spadá centrálny žľab zbiehajúci do Dračej dolinky. Za Dračím sedlom vybieha z úpätia Vysokej na juh Dračí hrebeň.[4][5]
Severným smerom sa nachádzajú Rysy (2 503 m n. m.), Ťažká veža (2 254 m n. m.), Mlynár (2 170 m n. m.) a Kačacia veža (2 197 m n. m.), východným Hrubá veža (2 086 m n. m.), Gánok (2 462 m n. m.), Rumanov štít (2 389 m n. m.), Litvorový štít (2 413 m n. m.), Lavínový štít (2 606 m n. m.), Gerlachovský štít (2 654 m n. m.), Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.) a Končistá (2 538 m n. m.), južným Tupá (2 285 m n. m.), Zlomisková veža (2 133 m n. m.) a Ostrva (1 984 m n. m.) a západným Satan (2 422 m n. m.), Kôpky (2 354 m n. m.), Ťažký štít (2 520 m n. m.) a Žabia veža (2 340 m n. m.).[2] Severne sa nachádza Ťažká dolina, z ktorej voda odteká riečkou Biela voda do Dunajca, juhovýchodne sa nachádza Rumanova dolinka a juhozápadne Dračia dolinka, ktoré odvodňujú prítoky Ľadového potoka, smerujúceho do Batizovského potoka a rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, severná časť hrebeňa Belianskych Tatier, no tiež Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras, Nízke Tatry, Poľana, hrebeň Veľkej Fatry, Oravské Beskydy a mnohé vrchy v južnom Poľsku.[8]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku[3], preto je dostupný len s horským vodcom.
Výstupy
[upraviť | upraviť zdroj]Prvý známy výstup je popísaný v Ročenke Uhorského karpatského spolku, keď 3. septembra 1874 sa na štít dostali Móric Déchy a vodcovia Martin Spitzkopf-Urban a Ján Ruman ml. Výpravu viedol Móric Déchy, vodcovia sa podriadili jeho vedúcemu postaveniu. Ruman ani nechcel ísť, Spitzkopf sa bránil nadviazaniu na spoločné lano, lebo ako vravel, nechcel zomrieť s ostatnými dvoma. Tatranskí vodcovia neradi zdolávali nové štíty, stačili im tie, na ktoré poznali vychodené cesty. Na vrchole nechali zápis v obálke z impregnovaného plátna a vztýčili vlajočku. O dva roky neskôr na vrchol vystúpili poľskí turisti a horolezci, ktorých viedol zakopanský lekár a botanik Tytus Chalubiński. Skupinu sprevádzali horskí vodcovia M. Sieczka, Józef Fronek, Józef Sieczka a Jakub Giewont. Bol to prvý výstup zo sedla Váha. V zimných podmienkach ako prví na štít vystúpili 11. apríla 1903 Harry Berceli, Karol Jordán a horskí vodcovia Ján Franz st. a Pavol Spitzkopf.[5]
Neskôr bola Vysoká častým cieľom turistov a záujem pretrváva pre jej blízkosť od sedla Váha. Dnes na vrchol vedie veľa horolezeckých ciest. Z horolezeckého hľadiska najzaujímavejšie sú 500 metrov vysoká severná a 450 metrov vysoká východná stena. Najviac prvovýstupov majú napríklad Arno Puškáš, Július Andráši a Miroslav Jílek st., ktorý okrem iného chatárčil na Chate pod Rysmi.[5]
V severnej stene, v Stanislawského ceste 3. augusta 1951 došlo k horolezeckej tragédii. V stene boli dvaja horolezci František Ždiarsky a Jozef Kvasnička. Počas náhlej búrky sa vo vode stekajúcej zo steny utopil Jozef Kvasnička. Na severozápadnom vrchole je ukotvený oceľový kríž. Roku 1955 ho vyniesli chatári Oldřích Bublík z Chaty pod Rysmi a Miroslav Jílek z Chaty pri Popradskom plese. Kríž osadili na pamiatku ich priateľa, horolezca Václava Raifa, ktorý tu zahynul. Písmena VR na kríži sú iniciály menovaného, ktorému je venovaný.[5]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Vysoká v lete -
Pohľad na vrch zo Štrbského plesa -
Vysoká z vrcholu Tupej
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-06-06]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-06-06]. Dostupné online.
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b c d e BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-06-06]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-06-06]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-06-06]. Dostupné online.
- F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel, Olympia 1977.
- M. Orolin, Strmé cesty k Himalájam, Šport 1980.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vysoká (vrch v Tatrách)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Vysoké Tatry
- Bielovodská dolina (národná prírodná rezervácia)
- Mengusovská dolina (národná prírodná rezervácia)
- Tatranský národný park
- Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách