Ťažký štít

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Súradnice: 49°10′25″S 20°05′29″V / 49,173611°S 20,091389°V / 49.173611; 20.091389
Ťažký štít
vrch
Ciężki Szczyt, Wysoka, Smoczy Szczyt a1.jpg
Koruna Vysokej, vľavo Ťažký štít.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Okres Poprad
Pohorie Vysoké Tatry
Povodia Poprad, Dunajec
Nadmorská výška 2 520 m n. m.
Súradnice 49°10′25″S 20°05′29″V / 49,173611°S 20,091389°V / 49.173611; 20.091389
Najľahší výstup II, len s horským vodcom.
Prvovýstup Ernst Dubke, Ján Franz
 - dátum 7. júl 1904
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Ťažký štít
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Ťažký štít, starším zaužívaným názvom „Český štít“ (poľ. Ciężki Szczyt, nem. Martin Róth Spitze, maď. Róth Márton csúcs) je vrchol v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Je súčasťou najkrajšej skupiny štítov, označovanej „Koruna Vysokej“ – Ťažký štít, dvojvrcholová Vysoká a Dračí štít. Návrat k staršiemu názvu štítu v roku 2006 vyvolal nejednoznačnú odozvu.

Topografia[upraviť | upraviť zdroj]

Od Rysov je oddelený turisticky dostupným sedlom Váha, od Vysokej Štrbinou pod Ťažkým štítom. Na juhozápad z neho vybieha hrebeň Kôpky, kde ho sedielko Dračia bránka delí od vežičky Veľký pazúrik.[1] Do turisticky frekventovanej Dolinky pod Váhou spadá 220 metrovou západnou stenou. Horolezecky najzaujímavejšia, hoci dolu trochu lámavá, je severovýchodná stena nad Ťažkou dolinou.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Názov prevzal od Ťažkej doliny. V minulosti sa Ťažká dolina nazývala Česká dolina. Názov vznikol nesprávnym prekladom goralského slova ciezky. Ťažkú dolinu prví navštevovali pastieri z Jurgova, Čiernej Hory, Repísk a Lendaku. Už v 17. storočí tu pásli dobytok. Bola to namáhavá cesta a preto ju vo svojom goralskom dialekte nazvali (češkou - ťažkou). Známy tatranský bádateľ Juraj Buchholtz ju ako prvý zapísal na papieri ako „do Ceszkého“ (čítaj do ceškého). A tak cestovatelia ju tak začali volať. Ale do turistických sprievodcov a opisov cestovateľských zážitkov sa dostal aj nezmyselný preklad Böhmisches Tal (Česká dolina), ktorý uverejnil pruský geograf Albrecht Sydow v diele Bemerkungen auf einer Reise im Jahre 1827 durch die Beskiden über Krakau und Wieliczka nach den Central-Karpathen (Poznámky na ceste v roku 1827 Beskydami cez Krakov a Wieliczku do Centrálnych Karpát), Berlín 1830 [2]. Názov prebrali ďalší autori, názov prenikol do poľských máp a turistických sprievodcov ako Czeska Dolina. Ale keďže v poľskej onomastike prevláda aj naďalej zhodná forma s historickým názvom ľudového názvu - Dolina Ciężka (Ťažká dolina) a rovnako aj štít a pleso, je už zakotvená natrvalo v poľskom názvosloví ako Ťažká dolina.[1]

V 19. storočí v nemeckom a maďarskom názvosloví označovali Ťažký štít ako „severný satelit Vysokej“: Tátra-Spitze-Nordtrabant, Nordtrabant der Tátraspitze, Tátracsúcs éjzsaki mellékcsúcsa. František Dénes v roku 1888 štít nazval Štítom Martina Rótha, Martin Róth Spitze, Róth Márton csúcs, na počesť profesora Martina Rótha. Toto pomenovanie sa v názvosloví zachovalo dodnes.[3][1]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Dvojica prvých návštevníkov štítu - Ernst Dubke a Ján Franz st. si vybrala cestu z Mengusovskej doliny do sedla Váha a z nej severozápadným hrebeňom na vrchol. Bola to túra II. a III. obťažnosti (podľa dnešných kritérií). V zime prví na štíte boli 23. marca 1913 maďarskí horolezci Károly Lajos Horn a Ernő Kátai. Horn bol budapeštiansky inžinier, autor mnohých článkov o tatranskom horolezectve a lyžovaní. Mal za sebou viacero tatranských prvovýstupov.

Horolezcov láka najmä 400 metrov vysoká severovýchodná stena, ktorú prví zliezli 27. augusta 1932 W. Stanislawski a varšavský maliar Marek Żuławski (brat Wawrzynca Żuławského). Prevažná časť ich cesty je dnes hodnotená ako veľmi ťažká (V.) a jedna z najkrajších vo Vysokých Tatrách.[3]

Niekoľko zaujímavých výstupov[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. dostupné online
  3. a b BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
  4. KROUTIL, František. Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]