Gánok (vrch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°10′27.6″S 20°6′13.9″V / 49,174333°S 20,103861°V / 49.174333; 20.103861
Ganek
vrch
Ganok.jpg
Ganek so svojou povestnou Galériou.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 461,8 m n. m.
Súradnice 49°10′27.6″S 20°6′13.9″V / 49,174333°S 20,103861°V / 49.174333; 20.103861
Najľahší výstup I, cez Gánkovú štrbinu, len s horským vodcom.
Prvovýstup K. Bachleda, J. Gąsienica a W. Kleczyński
 - dátum 1895
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Wikimedia Commons: Ganek
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Gánok (správne Ganek,[1] poľ. Ganek) je štít v hlavnom hrebeni Tatier, ktorý sa týči nad tromi dolinami – Rumanovou (nadväzuje na Zlomiskovú dolinu), Ťažkou (predtým Česká) a Kačacou, pričom do posledných dvoch spadá mimoriadne strmými a pôsobivými stenami. Preto sa stal pojmom v tatranskom horolezectve, hoci dnes jeho popularita – nezaslúžene - trochu opadla.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Gang, „gánok“ znamená ľudový zastaraný slovenský pojem pre verandu, v regionálnom dialekte sa vyslovuje „ganek“. Vzťahuje sa na typickú terasu, sutinovú rampu, ktorá pozdĺžne pretína severozápadnú stenu Malého Ganku vo výške takmer 300 metrov nad Ťažkou dolinou. Nazývame ju Galériou Ganku. Názov prešiel do literatúry a kartografie vo svojej miestnej nárečovej forme. Nakoľko známejšia a správnejšia forma názvu „gánok“ je už archaická, rešpektuje sa všeobecne ľudový názov „ganek“ aj v ustálenej tatranskej zemepisnej nomenklatúre.[1][2]

Topografia[upraviť | upraviť zdroj]

Od Rumanovho štítu ho oddeľuje Ganková štrbina, od Vysokej vodorovný hrebeň s tromi Rumanovými sedlami. Severozápadne od hlavného vrcholu ležia dva vedľajšie, Prostredný Ganek a Malý Ganek (2 419 m n. m.). Na severovýchod spadá 800 metrovou stenou do Kačacej doliny a na severozápad takmer 500 metrovou, ktorej spodnú časť, legendárnu Galériu Ganku tvorí okolo 300 m kolmej až previsnutej skaly.

Horolezectvo[upraviť | upraviť zdroj]

O stenu za začali zaujímať horolezci v sedemdesiatych rokoch 19. storočia. Dlho im vzdorovala. O prvý výstup sa pokúsil poľskí literát, pedagóg Leopold Świerz. Spolu s horským vodcom Jęndrzejom Walom ml. 7. júla 1877 vystúpili žľabom z Rumanovej dolinky na Gankovú štrbinu. Viac nestihli. Ďalší útok podnikol poľskí inžinier Ludwik Chałubiński s horskými vodcami Bartłomiejom Obrochtom a Wojciechom Rojom koncom sedemdesiatych rokov 19. storočia. Výstup začali v Rumanovej dolinke na Rumanovo sedlo a na juhozápadný hrebeň Ganku. Z Galérie Ganku sa však vrátili. Po nimi vytýčenej, ale nedokončenej ceste sa Karol Potkański a horskí vodcovia Ján Bachleda Tajber a Jęndzej Wala ml. dostali 25. augusta 1892 až na Malý Ganek. Až 11. augusta 1895 krakovský právnik Władysław Kłeczyński a Klimek Bachleda s nosičom, hutníckym majstrom v Kuźniciach, Jozefom Gąsienicom z Lasa juhovýchodným hrebeňom z Gankovej štrbiny vystúpili na najvyšší končiar Ganku. Dnes je to túra I. stupňa obťažnosti. Používa sa na zostup.[2] V auguste 2001 na Ganku zahynul skúsený horolezec Vladimír Tatarka.

Viacero dlhých ciest je v severovýchodnej stene („Delová rúra“), história športového lezenia v Tatrách sa však písala v Galérii Ganku. Prvou bola „Stará“ či „Klasická cesta“ ešte z roku 1911 (I. Król, W. Kulczyński a I. Lesiecki), IV. Pri pokuse o zimný výstup zahynul známy Poliak Wincenty Birkenmajer. Mnohí významní horolezci medzivojnového a povojnového obdobia tu urobili prvovýstup – Stanislawského cesta, Puškášov pilier, Orlowského cesta, Studničkova cesta, Lapińského komín, Kuchařova cesta, svoj prvovýstup má aj I. Gálfy, P. Pochylý ich (spolu) vytvoril päť a tri prvé zimné priestupy.[3]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Normálny výstup vedie zo Zlomísk na Rumanovu terasu, Gankovu štrbinu a hrebeňom na vrchol, I, s horským vodcom.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. a b BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
  3. KROUTIL, František. ''Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]