Preskočiť na obsah

Batizovský štít

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Batizovský štít
vrch
Batizovský štít od Batizovského plesa
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obce Tatranská Javorina, Vysoké Tatry
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodia Dunajec, Poprad
Nadmorská výška 2 448,1 m n. m.
Súradnice 49°09′55″S 20°07′26″V / 49,1652°S 20,1239°V / 49.1652; 20.1239
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup len s horským vodcom
Prvovýstup Karol Jurzyca
Józef Galko-Rusnák
 - dátum 1900
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Batizovský štít
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Batizovský štít (2 448,1 m n. m.[1]; poľ. Batyżowiecki Szczyt, nem. Botzdorfer Spitze, maď. Batizfalvi csúcs) je mohutný dvojvrcholový štít Vysokých Tatier na Slovensku.[2] Leží v závere Batizovskej doliny nad Vyšnými Hágmi, približne 15 km severozápadne od Popradu.[3]

Pomenovanie štítu je odvodené od obce Batizovce, v katastrálnom území ktorej štít do roku 1947 ležal. Pastieri z tejto obce v minulosti pásli svoje stáda v Batizovskej doline.[2][4]

Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina. Najbližšími sídlami sú južne situované Vyšné Hágy a Nová Polianka, juhovýchodne leží Tatranská Polianka, Tatranské Zruby, Starý a Nový Smokovec, východne Tatranská Lomnica, severne Tatranská Javorina a juhozápadne Štrbské Pleso.[1] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina a Batizovská dolina.[3]

Batizovský štít sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Popradským Ľadovým štítom (2 396 m n. m.) a Lavínovým štítom (2 606 m n. m.). Zo severnej strany uzatvára Bielovodskú dolinu, resp. čnie nad Kačacou dolinou. Štít je viditeľný aj z podhoria (z Batizoviec a blízkeho okolia) a jeho úpätím, popri Batizovskom plese, vedie Tatranská magistrála. Z nej sa naskytá na štít pekný pohľad, kedy sa tento odráža v hladine plesa. Pred štítom leží malý vrchol, ktorý sa nazýva Kostolík. Od Zadného Gerlachu ho oddeľujú Západné a Východné Batizovské sedlo, medzi ktorými leží hrebeň, tzv. Batizovské zuby. Do obidvoch dolín padajú zo štítu steny vysoké 150 – 300 m (Gerlachovské spády na severe), po ktorých vedie mnoho horolezeckých trás (hlavne na juh, v smere z Batizovskej doliny). Na západ od neho leží Kačací štít, od ktorého je oddelený množstvom zubov a štrbín (napr. Batizovská ihla, Prostredná Batizovská štrbina, Batizovská kopa, Kačací hrb, Prostredné Kačacie sedlo a iné). Štít má dva vrcholy – hlavný: Veľký Batizovský štít a o 3 metre nižší, západný Malý Batizovský štít, ktoré sú oddelené Vyšnou Batizovskou štrbinou.[4]

Severným smerom sa nachádza Kačacia veža (2 197 m n. m.), Mlynár (2 170 m n. m.), Hrubá veža (2 086 m n. m.) a Litvorový štít (2 413 m n. m.), východným Velický štít (2 319 m n. m.), Východná Vysoká (2 428 m n. m.), Bradavica (2 476 m n. m.), Lavínový štít (2 606 m n. m.), Kvetnicová veža (2 433 m n. m.) a Gerlachovský štít (2 654 m n. m.), južne Kotlový štít (2 537 m n. m.), Kotol (2 367 m n. m.), Kostolík (2 262 m n. m.) a Končistá (2 538 m n. m.) a západným Štôlská veža (2 471 m n. m.), Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.) a Gánok (2 462 m n. m.).[1] Severne leží Kačacia dolina, ktorú odvodňuje Biela voda do Dunajca, voda z južných častí v závere Batizovskej doliny odteká Batizovským potokom do rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Umožňuje pozorovať okolité vrcholy a doliny Vysokých Tatier, severnú časť hrebeňa Belianskych Tatier, no tiež Oravské Beskydy, Nízke Tatry, Volovské vrchy a mnohé vrchy v južnom Poľsku.[7]

Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku[3], preto je dostupný len s horským vodcom. Vrchol nie je pre turistickú verejnosť prístupný po značkovanom chodníku. Vedú naň len horolezecké trasy od obťažnosti III, preto patril k posledným dosiahnutým vrcholom Tatier.

Prvovýstupy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • letný prvovýstup: Karol Jurzyca a Józef Galko-Rusnák v roku 1900
  • zimný prvovýstup: Zygmunt Klemensiewicz a Jerzy Maślanka v roku 1909[4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  2. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-21]. Dostupné online.
  4. a b c BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
  5. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-21]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-21]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-21]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]