Kvetnicová veža
| Kvetnicová veža | |
| vrch | |
 Kvetnicová veža a Gerlechovský štít z Velickej doliny
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obec | Vysoké Tatry |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodie | Poprad |
| Nadmorská výška | 2 432,9 m n. m. |
| Súradnice | 49°09′37″S 20°08′33″V / 49,1603°S 20,1424°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Prvovýstup | Tytus Chałubiński, Józef Stolarczyk |
| - dátum | |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kvetnicová veža[1] (2 432,9 m n. m.[2]) je vrch nad Gerlachovským kotlom v Tatrách na Slovensku. Vypína sa nad Velickým plesom, severne od Novej Polianky, približne 14 km severozápadne od Popradu.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa na juhovýchode strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližšími sídlami sú južne situované Vyšné Hágy, Nová Polianka a Tatranská Polianka, juhovýchodne ležia Tatranské Zruby a Starý Smokovec a juhozápadne Štrbské Pleso.[5][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a národnej prírodnej rezervácii Velická dolina.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Kvetnicová veža leží na juhovýchodnom konci Gerlachovskej rázsochy, vo východnej vetve, vybiehajúcej z Kotlového štítu.[6] Nachádza sa tak asi 700 m juhovýchodne od Gerlachovského štítu, v rázsoche tvoriacej východné rameno Gerlachovského kotla, priamo nad Velickou dolinou. Ňou odteká voda zo severovýchodných a východných častí masívu, ktorú cez Velické pleso odvádza Velický potok do rieky Poprad. Rovnakým smerom prúdi i voda z juhozápadných svahov, odtekajúca potokom Hromadná voda.[5] Severne leží Dlhé pleso, na juhovýchodnom úpätí pri Velickom plese stojí horský hotel Sliezsky dom.[2]
Západne sa nachádza Kotol (2 367 m n. m.), Končistá (2 538 m n. m.), Kotlový štít (2 601 m n. m.), Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.) a Batizovský štít (2 448 m n. m.), severne Gerlachovský štít (2 654 m n. m.), Lavínový štít (2 606 m n. m.), Litvorový štít (2 413 m n. m.), Velický štít (2 319 m n. m.), Východná Vysoká (2 429 m n. m.) a Bradavica (2 428 m n. m.), východne Velické Granáty (2 420 m n. m.), Slavkovská kopa (2 346 m n. m.), Slavkovský štít (2 452 m n. m.) a Senná kopa (1 848 m n. m.) a južne Veľký Krížny kopec (1 325 m n. m.) a Suchý vrch (1 793 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[3]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[5] umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach sú viditeľné okolité doliny a vrcholy Vysokých Tatier, no tiež Podtatranská kotlina, Nízke Tatry, Poľana, Kozie chrbty, Spišsko-gemerský kras, Volovské vrchy, Branisko a Bachureň.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Vrch sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie a Tatranského národného parku[3], preto prístup naň je možný len s horským vodcom. Pri Sliezskom dome je významná križovatka turistických trás, kde sa križuje 
červeno značená Tatranská magistrála a 
zeleno značený chodník z Tatranskej Polianky do sedla Poľský hrebeň.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-02-11]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
- ↑ a b c d e Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-02-11]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-02-11]. Dostupné online.
- ↑ a b c Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-02-11]. Dostupné online.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-02-11]. Dostupné online.
- F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, Olympia Praha 1974.
- A. Puškáš, Vysoké Tatry – monografia, 5. diel, 1972.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Vysoké Tatry
- Velická dolina (národná prírodná rezervácia)
- Tatranský národný park
- Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách