Kostolík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Disambig.svg O kostole pozri kostol.
Súradnice: 49°09′42″S 20°07′27″V / 49,161667°S 20,124167°V / 49.161667; 20.124167
Kostolík
vrch
Kostolik.JPG
Kostolík
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Okres Poprad
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška 2 261,5 m n. m.
Súradnice 49°09′42″S 20°07′27″V / 49,161667°S 20,124167°V / 49.161667; 20.124167
Najľahší výstup II, len s horským vodcom
Prvovýstup J. Chmielowski, J. Marusarz-Jarząbek
 - dátum 1905
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Kostolík
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Kostolík (poľ. Kościołek, nem. Kapelle, maď. Kápolna) je osamelá veža uprostred Batizovskej doliny. Podľa geológov ide o tzv. nunatak - skalný útvar, ktorý kedysi osamelo čnel z ľadovca. Dávnejšie sa mu hovorilo „Kanceľ“.[1]

Topografia[upraviť | upraviť zdroj]

Kužeľovitá vyvýšenina v hornej časti Batizovskej doliny (Vyšná Batizovská roveň) oproti Batizovskej próbe, jednej z ciest, ktorá sa používa na zostup z Gerlachu. Nie je prepojený na okolité hrebene. Má dva vrcholy, vyšší je severný. Horolezecky sa okrem hrán využíva západná a juhovýchodná stena, obe asi 100 metrov[1]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Štít má originálnu kužeľovitú formu. Pripomína gotický kostol. Vyniká v scenérii doliny, nie je napojený na hrebeň, oddelený je od neho len širokou a plytkou Pastrnákovou priehybou. Vyrastá priamo z Bazovskej doliny.[2]

Tmavý Kostolík je vľavo, vzadu vidno Batizovské pleso.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Je spojený s jednou z najznámejších tatranských tragédií, keď na ňom v 4. augusta 1933 zahynul popredný horolezec W. Stanislawski so spolulezcom Witoldom Wojnarom. Obaja horolezci a ich priateľ Justyn T. Wojsznis v ten deň vystúpili na Kačací štít novou cestou v severozápadnej stene. Po výstupe neboli veľmi unavení, a tak sa rozhodli vystúpiť ešte nezlezenou západnou stenou na Kostolík. Wojsznis mal zdravotné problémy, preto s nimi nešiel. Bol pod Sedlom pod Drúkom, keď zo stien Kostolíka počul padajúce skaly. O priateľov sa nebál, veď boli dobrí horolezci. Keď obaja horolezci večer neprišli na Chatu pri Popradskom plese, začali ich kamaráti hľadať. Našli ich pod komínom západnej steny. Oboch spájalo lano. Príčinou tragédie boli padajúce skaly. Presne o tri roky 4. augusta 1936 zdolali Stanislawskeho cestu traja poľskí horolezci Hana Pomorska, Dawid Milechman a Maciej Zajączkowski. Kostolík nie je horolezcami veľmi vyhľadávaný. Vedie naň viacero ciest. Ich zlezenie trvá približne pol hodinu.[1]

Výstupy[upraviť | upraviť zdroj]

Prví na ňom stáli 29. júla 1905 Janusz Chmielowski a Jęndrzej Marusarz Jarząbek, zakopanský goral, tesár, populárny horský vodca. Vystupovali z Pastrnákovej priehyby. Prvý zimný výstup urobili po rovnakej ceste 18. február a 1912 Julius Andreas Hefty a viedenský alpinista a maliar Siegfried Neumann.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
  2. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]