Kačací štít

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°9′58″S 20°7′8″V / 49,16611°S 20,11889°V / 49.16611; 20.11889
Kačací štít
vrch
Batizovsky stit over Batizovske pleso.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 400,8 m n. m.
Súradnice 49°9′58″S 20°7′8″V / 49,16611°S 20,11889°V / 49.16611; 20.11889
Najľahší výstup II, len s horským vodcom
Prvovýstup J. Chmielowski, K. Bachleda
 - dátum 1904
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Wikimedia Commons: Kačací štít
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kačací štít (poľ. Kaczy Szcyt, nem. Ententalspitze, maď. Kacsavőlgy) leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier medzi Batizovskou a Kačacou dolinou.[1]

Topografia[upraviť | upraviť kód]

Hoci ide o pekný štít s pomerne krátkymi nástupmi od juhu, je menej navštevovaný. Z jednej jeho strany leží pre vysokohorských turistov lákavejší a jednoduchší Popradský Ľadový štít, z druhej horolezcami často obsypaný Batizovský štít s populárnou južnou stenou. Južná stena štítu spadá do Batizovskej doliny, severná do Kačacej doliny. Od Popradského Ľadového štítu na západe ho oddeľuje Vyšné kačacie sedlo, od Batizovského štítu na východe Nižné kačacie sedlo.[1]

Názov[upraviť | upraviť kód]

Zlatá kačica bola ústrednou postavou zlatokopeckých povestí. Podľa nich v Kačacej doline kládla každý rok v čase letného slnovratu veľké zlaté vajce. V doline sa od dávnych čias pokúšali nájsť zlato. Neboli úspešní. Pomenovanie môže vychádzať aj z iných faktov. Návštevníci doliny často pozorovali kŕdle divých kačíc, ktoré sa tu v čase ťahu zdržiavali. Možno to boli poľovníci, ktorí dali doline tento názov. Vrch dostal meno podľa doliny, nad ktorou sa vypína. Zaužívané názvy Kačia dolina, Kačí štít sú podľa Slovníka slovenského jazyka nesprávne.[1]

Niekoľko zaujímavých výstupov[upraviť | upraviť kód]

  • 1904 Prvý výstup J. Chmielowski a K. Bachleda, severným pilierom II a hneď aj prvozostup inou cestou v južnej stene, II.
  • 1907 Prvovýstup Z. Klemensiewicz, R. Kordys a A. Znamiecki, západným hrebeňom, II, v rámci hrebeňovky z Popradského Ľadového štítu.
  • 1914 Prvovýstup v zime (13. apríla) poľskí horolezci Józef Lesiecki (umelecký rezbár) a Józef Oppenheim, neskorší náčelník poľskej horskej záchrannej služby.
  • 1933, 4. VIII., Prvovýstup W. Stanislawski, W. Wojnar a A. Wojnisz, severozápadnou stenou, II. Pre prvých dvoch menovaných to bol posledný výstup v živote, o pár hodín zahynuli na neďalekom Kostolíku.[2][3]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. KROUTIL, František. Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.
  3. BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]