Zlobivá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°10′13″S 20°6′28″V / 49,17028°S 20,10778°V / 49.17028; 20.10778
Zlobivá
vrch
Zelazne.jpg
Celkom vľavo Zlobivá a oblasť Železnej brány.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 425,7 m n. m.
Súradnice 49°10′13″S 20°6′28″V / 49,17028°S 20,10778°V / 49.17028; 20.10778
Najľahší výstup II, veľmi exponované, len s horským vodcom
Prvovýstup Karol Jordán, Marthe Lavallé
 - dátum 1899
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Zlobivá
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Zlobivá (poľ. Żłobisty Szczyt, nem. Martaspitze, maď. Mártacsúcs), (v niektorých bedekroch sa označuje ako Veľká Zlobivá) je štíhly trojvrcholový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Do Kačacej doliny spadá 400-metrovou severovýchodnou stenou, ktorá je súčasťou mohutného tzv. Kačacieho múra.[1][2]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádza z poľského a goralského pojmu „žloby,“ teda žľaby. Bol to ľudový názov, ktorý vyjadroval podobu masívu rozbrázdenú žľabmi. Vžil sa. Jazykovedci namietali, že Zlobivá je čechizmus, snažili sa meno štítu zmeniť a poslovenčiť na „Hnevlivá“. Po vysvetlení pracovníkmi Múzea TANAPu, už nenamietali. Zlobivá ostala Zlobivou.[1]

Topografia[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný z troch vrcholov (2 426 m n. m.) je severozápadný, prostredný (Zlobivá, prostredný vrchol) sa nazýva Wachterova veža (poľ. Żłobista Turnia) (Eugen Wechter (1887 – 1907) s priateľmi naň vystúpil 5. augusta 1907 ako prvý. O tri dni neskôr zahynul na Žabom koni) a najnižší juhovýchodný (Zlobivá, JV vrchol) (asi 2 420 m n. m.) je niekedy v slovenčine pomenovaný ako Zlobná kopa (poľ. Żłobista Kopa). Od Rumanovho štítu k nemu vedie dlhý hrebeň začínajúci vo Vyšnej zlobnej štrbine, od Západného železného štítu ho delí Nižná zlobná štrbina.[1][2]

Niekoľko zaujímavých výstupov[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1899 Prvý výstup na hlavný vrchol Karol Jordán a francúzska alpinistka Marthe Lavallé v závere úzkym exponovaným hrebienkom z Rumanovej dolinky ľavým žľabom a juhozápadným rebrom.[2]
  • 1905 Juhovýchodným hrebeňom z Nižnej zlobnej štrbiny vystúpili na hlavný vrchol Poliaci Janusz Chmielowski a Adam Kroebl s horskými vodcami Klimkom Bachledom, Jakubom Bachledom a Marusarz Jarząbkom. V skupine bol Karol Jordán.[2]
  • 1906 Severozápadným hrebeňom z Vyšnej zlobnej štrbiny vystúpili Poliaci Zygmund Klemensievicz a Jerzy Maślanka[2]
  • 1907 Prvovýstup stredným žľabom z Rumanovej dolinky K. L. Horn, J. Serényi a Eugen Wachter, II.[2]
  • 1909 Poliaci Zygmund Klemensievicz a Jerzy Maślanka urobili prvý zimný výstup.[2]
  • 1911 Prvovýstup severovýchodnou stenou Poliaci Wladyslaw Kulczyński, Mieczysłav Świerz a Gyula a Roman Komarnicki.[2]
  • 1930 Prvovýstup severovýchodnou stenou Motykovou cestou S. Motyka a J. Sawicki, V.
  • 1961 O. Zibrínová, I. Kluvánek, J. Psotka a Z. Zibrín, Motykova cesta.
  • 1973 Zimný prvovýstup Z. Drlík, M. Pelc, I. Fiala a M. Orolin, V A3.[3]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Patrí k ťažšie dostupným a menej navštevovaným štítom, aj od Zlomiskovej doliny je to náročnejšia II, len s horským vodcom.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. a b c d e f g h BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
  3. KROUTIL, František. ''Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]