Zlobivá
| Zlobivá | |
| vrch | |
 Celkom vľavo Zlobivá a oblasť Železnej brány.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Nadmorská výška | 2 425,7 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′13″S 20°6′28″V / 49,17028°S 20,10778°V |
| Najľahší výstup | II, veľmi exponované, len s horským vodcom |
| Prvovýstup | Karol Jordán, Marthe Lavallé |
| - dátum | 1899 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Zlobivá | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Zlobivá (poľ. Żłobisty Szczyt, nem. Martaspitze, maď. Mártacsúcs), (v niektorých bedekroch sa označuje ako Veľká Zlobivá) je štíhly trojvrcholový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Do Kačacej doliny spadá 400-metrovou severovýchodnou stenou, ktorá je súčasťou mohutného tzv. Kačacieho múra.[1][2]
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Pochádza z poľského a goralského pojmu „žloby,“ teda žľaby. Bol to ľudový názov, ktorý vyjadroval podobu masívu rozbrázdenú žľabmi. Vžil sa. Jazykovedci namietali, že Zlobivá je čechizmus, snažili sa meno štítu zmeniť a poslovenčiť na „Hnevlivá“. Po vysvetlení pracovníkmi Múzea TANAPu, už nenamietali. Zlobivá ostala Zlobivou.[1]
Topografia[upraviť | upraviť zdroj]
Hlavný z troch vrcholov (2 426 m n. m.) je severozápadný, prostredný (Zlobivá, prostredný vrchol) sa nazýva Wachterova veža (poľ. Żłobista Turnia) (Eugen Wechter (1887 – 1907) s priateľmi naň vystúpil 5. augusta 1907 ako prvý. O tri dni neskôr zahynul na Žabom koni) a najnižší juhovýchodný (Zlobivá, JV vrchol) (asi 2 420 m n. m.) je niekedy v slovenčine pomenovaný ako Zlobná kopa (poľ. Żłobista Kopa). Od Rumanovho štítu k nemu vedie dlhý hrebeň začínajúci vo Vyšnej zlobnej štrbine, od Západného železného štítu ho delí Nižná zlobná štrbina.[1][2]
Niekoľko zaujímavých výstupov[upraviť | upraviť zdroj]
- 1899 Prvý výstup na hlavný vrchol Karol Jordán a francúzska alpinistka Marthe Lavallé v závere úzkym exponovaným hrebienkom z Rumanovej dolinky ľavým žľabom a juhozápadným rebrom.[2]
- 1905 Juhovýchodným hrebeňom z Nižnej zlobnej štrbiny vystúpili na hlavný vrchol Poliaci Janusz Chmielowski a Adam Kroebl s horskými vodcami Klimkom Bachledom, Jakubom Bachledom a Marusarz Jarząbkom. V skupine bol Karol Jordán.[2]
- 1906 Severozápadným hrebeňom z Vyšnej zlobnej štrbiny vystúpili Poliaci Zygmund Klemensievicz a Jerzy Maślanka[2]
- 1907 Prvovýstup stredným žľabom z Rumanovej dolinky K. L. Horn, J. Serényi a Eugen Wachter, II.[2]
- 1909 Poliaci Zygmund Klemensievicz a Jerzy Maślanka urobili prvý zimný výstup.[2]
- 1911 Prvovýstup severovýchodnou stenou Poliaci Wladyslaw Kulczyński, Mieczysłav Świerz a Gyula a Roman Komarnicki.[2]
- 1930 Prvovýstup severovýchodnou stenou Motykovou cestou S. Motyka a J. Sawicki, V.
- 1961 O. Zibrínová, I. Kluvánek, J. Psotka a Z. Zibrín, Motykova cesta.
- 1973 Zimný prvovýstup Z. Drlík, M. Pelc, I. Fiala a M. Orolin, V A3.[3]
Turistika[upraviť | upraviť zdroj]
Patrí k ťažšie dostupným a menej navštevovaným štítom, aj od Zlomiskovej doliny je to náročnejšia II, len s horským vodcom.
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
Zľava Západný železný štít, Zlobivá, Rumanov štít, Gánok, v pozadí vpravo Rysy a Malé Rysy.
Zlobivá, Rumanov štít a Gánok.
Kačací múr, špicatá Zlobivá mierne vpravo.
Zľava Západný železný štít, Zlobivá, Rumanov štít a Gánok.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b c d e f g h BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
- ↑ KROUTIL, František. ''Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zlobivá
Commons ponúka multimediálne súbory na tému