Žabí kôň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°10′44″S 20°4′48″V / 49,17889°S 20,08000°V / 49.17889; 20.08000
Žabí kôň
vrch
Zabikonzlalki.jpg
Pohľad na Žabieho koňa zo severu, menej strmá časť je „dolný kôň“.
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 291 m n. m.
Súradnice 49°10′44″S 20°4′48″V / 49,17889°S 20,08000°V / 49.17889; 20.08000
Najľahší výstup exponovaná III hrebeňom, len s horským vodcom
Prvovýstup K. Bröske(ová), S. Häberlein, južnou stenou
 - dátum 1905
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Żabi Koń
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Žabí kôň (poľ. Žabi Koń, nem. Simonturm, maď. Simon-torony) je najnižšia veža (2 291 m n. m.) v pohraničnom hrebeni nad Mengusovskou dolinou vo Vysokých Tatrách. považovaný za jeden z najťažšie dostupných tatranských štítov. Jeho charakteristickú siluetu často vidno pod vyššou oblačnosťou, zachytenou Mengusovskými štítmi a Rysmi. Výstupy stenami aj ostrým hrebeňom sú dodnes vyhľadávané pre pevnú skalu a expozíciu na obe strany.[1][2]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádza z tvaru ostrých hrán východného hrebeňa, cez ktoré sa rozkročmo, koňmo, vystupuje na štít a z polohy nad Žabými plesami. „Dolný kôň“ je asi 40 m dlhý, slabo sklonený, k severu spadá celkom kolmo a k juhu sa skláňa strmou skalnou platňou. Dlhý „horný kôň“ má sklon približne 45° – 50°. Nemecký názov Simonturm aj maďarský Simon-torony pochádza od krstného mena prvovýstupcu.[2] [1]

Topografia[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v hlavnom hrebeni Tatier, severná – poľská – stena je nad kotlinou Morského Oka. Od Rysov ho oddeľuje Žabie sedlo, od Žabej veže Vyšné Žabie sedlo. Južná stena Žabieho koňa má vyše 100 m. Severná stena meria vyše 150 m.[1]

Zaujímavé výstupy[upraviť | upraviť zdroj]

Žabí kôň bol dlho považovaný za nedostupný vrchol. Keď na jeho vrchol vystúpili Simon Häberlein a Katarína Bröske a vyriešili dovtedy najväčší horolezecký problém, nastáva vo Vysokých Tatrách epocha športového horolezectva.[2]

  • 1905 Prvovýstup Katarína Bröske(ová) a Simon Häberlein južnou stenou.
  • 1907 Pri zlaňovaní z vrcholu sa na hrebeňovej túre zabil Eugen Wachter, keď sa s ním odtrhla slaňovacia slučka, ktorú tam tri dni predtým nechali Poliaci.
  • 1929 Prvovýstup severnou stenou W. Stanislawski, Lida Skotnicówna a Bronislaw Czech, V+. Bol považovaný za najťažší výstup svojej doby.
  • Prvý zimný výstup vykonali 26. marca 1913 Alfred Grosz a Teobald Kregeczy východným hrebeňom.[2][3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. a b c d BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
  3. PUŠKÁŠ, Arno. Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, monografia, VII. diel. Bratislava : Šport, 1981. S. 360.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]