Volia veža
| Volia veža | |
| vrch | |
 Mierne vľavo najvyššia Volia veža, doprava Žabia veža a Žabí kôň. | |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko |
|---|---|
| Regióny | Prešovský kraj, Malopoľské vojvodstvo |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Nadmorská výška | 2 370,5 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′47″S 20°4′27″V / 49,17972°S 20,07417°V |
| Najľahší výstup | I, len s horským vodcom |
| Prvovýstup | Katherine Bröske, Simon Häberlein |
| - dátum | 1905 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Wołowa Turnia | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Volia veža (poľ. Wołowa Turnia) je pohraničný štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. V skupine zvanej Volí chrbát je najvýraznejší. Medzi našimi horolezcami je veľmi populárna 200 metrová juhozápadná stena s pevnou platňovitou skalou.
Topografia
[upraviť | upraviť zdroj]Od Žabej veže ju oddeľuje Východná Volia štrbina, od Rohatej vežičky na západe Veľká Volia štrbina. Juhozápadnou stenou kolmo spadá do Žabej doliny, 400 metrovou severo - severovýchodnou stenou do Kotla Morského Oka. Obomi stenami vedie množstvo ťažkých ciest.
Niekoľko výstupov v juhozápadnej stene
[upraviť | upraviť zdroj]- 1905 K. Bröske(ová) a S. Häberlein od Východnej Volej štrbiny s obchádzaním hrebeňa, I.
- 1931 W. Stanislawski a J. Staszel, V.
- 1935 „Štáflovka,“ V. Štaflová, K. Čabelka a J. Šabata, V.
- 1962 M. Eštok a L. Janiga, VI A2 (6+).
Dve cesty má A. Puškáš – pilierom a komínom, po jednej M. Orolin (7/7+), J. Stejskal, zo severu Z. Korosadowicz, P. Pochylý a ďalší poprední horolezci.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
Zľava Žabí kôň, Žabia veža a Volia veža.
Volí chrbát z opäť Poľska, Volia veža vľavo.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, monografia, VII. diel, Šport 1981.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Volia veža
