Ostrva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ostrva
vrch
Ostrva, serpentíny magistrály do sedla p. O., vpravo dolu svetlejšia Galéria Ostrvy
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obec Vysoké Tatry
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška 1 984 m n. m.
Súradnice 49°08′57″S 20°05′18″V / 49,1491°S 20,0882°V / 49.1491; 20.0882
Geologické zloženie rula
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup zo sedla Pod Ostrvou
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Ostrva
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ostrva[1] (1 984 m n. m.[2]) je vrch v Tatrách na Slovensku. Vypína sa nad Popradským plesom, severným smerom od osady Štrbské Pleso, približne 16 km severozápadne od Popradu.[3] Pod západnými zrázmi leží Symbolický cintorín obetiam Tatier.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Názov „ostrva“ znamená drevenú konštrukciu na seno, obvykle trojnožku z brvien.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na juhu strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližším sídlom je juhozápadne situované Štrbské Pleso, juhovýchodne sa nachádzajú Vyšné Hágy a Nová Polianka a východne Tatranská Polianka a Starý Smokovec.[5][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom prechádza hranica národných prírodných rezervácií Mengusovská dolina a Štôlska dolina.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Nevýrazný, ale vďaka blízkej sedlom Pod Ostrvou vedúcej magistrále hojne navštevovaný tatranský vrchol, tvorí široký záver juhozápadného hrebeňa. Ten vedie na Končistú a ďalej na Popradský Ľadový štít, kde sa pripája na hlavný hrebeň Vysokých Tatier. K Popradskému plesu a do Mengusovskej doliny na západe spadá strmými stenami, na juhovýchod klesá pozvoľna, so širokým pásmom kosodreviny. Na severovýchode sutinový hrebeň pokračuje sedlom Pod Ostrvou na Tupú (2 285 m n. m.). Výrazným samostatným prvkom je juhozápadne stojaca Ihla v Ostrve (asi 1890 m), iba horolezecky dostupná štíhla veža (exponovaná II).[5][6] Severné svahy klesajú do Zlomiskovej, západné do Mengusovskej doliny, odkiaľ voda odteká Ľadovým potokom a Krupou do rieky Poprad. Juhovýchodné svahy sa zvažujú do vetvy Štôlskej doliny, odkiaľ vodu odvádza Veľký Šum.[2]

Západným smerom sa nachádza Patria (2 203 m n. m.), Malá Bašta (2 288 m n. m.), Štrbské Solisko (2 301 m n. m.), Veľké Solisko (2 413 m n. m.) a Satan (2 422 m n. m.), severným Hlinská veža (2 330 m n. m.), Kôprovský štít (2 363 m n. m.), Veľký Mengusovský štít (2 432 m n. m.), Mengusovský Volovec (2 228 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.), Kôpky (2 354 m n. m.), Vysoká (2 547 m n. m.), Zlomisková veža (2 132 m n. m.), Gánok (2 462 m n. m.) a Rumanov štít (2 428 m n. m.), východným Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.), Batizovský štít (2 448 m n. m.), Tupá (2 285 m n. m.), Gerlachovský štít (2 654 m n. m.), Kotlový štít (2 601 m n. m.), Končistá (2 538 m n. m.) a Klin (2 186 m n. m.) a južným len v Tatranskom podhorí ležiaca Varta (1 060 m n. m.), Osikový vrch (1 136 m n. m.) a Spálený vrch (1 221 m n. m.).[2] Popod vrchol vedie značená turistická Tatranská magistrála.[3]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Turisticky (oficiálne) voľne neprístupný skalnatý vrchol[5] umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach sú viditeľné okolité doliny a vrcholy Vysokých Tatier, no tiež Podtatranská kotlina a pásmo pohorí od Veľkej Fatry, cez Nízke Tatry, Kozie chrbty, Spišsko-gemerský kras po Volovské vrchy.[7]

Poskytuje krásny výhľad do Mengusovskej doliny, na skupinu Vysokej a do doliny Zlomísk. Červená značka – Tatranská magistrála – vedie cez Sedlo pod Ostrvou, z ktorého vedie na vrchol nápadný krátky, no neznačený chodník. Prvými návštevníkmi boli pytliaci a lovci kamzíkov. Prvý chodník na vrchol bol vybudovaný z Vyšných Hágov v roku 1886, ktorý vybudoval Uhorský karpatský spolok.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrva sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku[3], no ako už bolo spomenuté, vďaka blízkosti značenej magistrály je hojne navštevovaná.

Galéria Ostrvy[upraviť | upraviť zdroj]

K horolezcami najvyhľadávanejším tatranským terénom patrí Galéria Ostrvy, kolmá stena neďaleko Symbolického cintorína. Využívaná je typicky skalkársky, po prelezení niečo vyše 100 m zaujímavého terénu sa obvykle nepokračuje na vrchol, ale zlaňuje či zlieza. Najťažšou cestou bol „Posledný sud“, klasifikácia 9, patrila k technicky najnáročnejším na slov. strane Tatier. Zvádzal sa o ňu tuhý boj medzi tradicionalistami a modernistami. Podobnej obtiažnosti sú aj novšie cesty "Kororo" a "Dies irae". Ešte o niečo ťažšia je cesta Mira Peťa "Strach zo života a smrti", 9+.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pohľad z Ostrvy na Tupý hrb a Klin, dolu sedlo pod Ostrvou
    Pohľad z Ostrvy na Tupý hrb a Klin, dolu sedlo pod Ostrvou
  • Pohľad na Ostrvu od Hincových plies
    Pohľad na Ostrvu od Hincových plies
  • Sprava Ostrva a Tupá zo severu
    Sprava Ostrva a Tupá zo severu

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-02-03]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. ↑ a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-02-03]. Dostupné online.
  4. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-02-03]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-02-03]. Dostupné online.
  6. ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  7. ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-02-02]. Dostupné online.
  • F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, Olympia Praha 1974.
  • A. Puškáš, Vysoké Tatry – monografia, 5. diel, 1972.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ostrva

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ostrva&oldid=7815630“