Preskočiť na obsah

Malá Bašta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Malá Bašta
vrch
Zľava Patria, Malá Bašta a pokračovanie Hrebeňa bášt.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obce Vysoké Tatry, Štrba
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška 2 287,5 m n. m.
Súradnice 49°09′20″S 20°03′27″V / 49,1556°S 20,0574°V / 49.1556; 20.0574
Geologické zloženie žula
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup len s horským vodcom
Prvovýstup Jan Gwalbert Pawlikowski, Maciej Sieczka
 - dátum okolo 1880
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Malá bašta
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Malá Bašta[1] alebo aj Malá bašta[2] (2 287,5 m n. m.[3][4]) je štít vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Leží v Hrebeni bášt, oddeľujúcom Mlynickú dolinu od Mengusovskej, nad Štrbským Plesom, približne 18 km severozápadne od Popradu.[5]

Nachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[6] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Štrba.[1] Najbližším sídlom je južne situované Štrbské Pleso a Tatranská Štrba, juhovýchodne ležia Vyšné Hágy a Nová Polianka, severovýchodne Tatranská Javorina, severozápadne poľské mesto Zakopané, západne osada Podbanské a juhozápadne Važec.[7][3] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národných prírodných rezervácií Mengusovská dolina a Mlynická dolina.[5]

Vrch sa nachádza v Hrebeni bášt, ktorý vybieha z krivánskej rázsochy v masíve Hlinskej veže (2 340 m n. m.). Malá Bašta je predposledný vrchol Hrebeňa bášt, od susednej Patrie na juhu oddelený Sedlom pod Skokom, od severne situovanej Prednej bašty zasa rozložitým Sedlom pod Širokým žľabom. Na severovýchod do Mengusovskej doliny spadá 280 metrovou stenou.[2] Vo východne ležiacej Mengusovskej doline stojí na brehu Popradského plesa Chata pri Popradskom plese a Majláthova chata, ku ktorým vedie cesta a značené turistické trasy. Západné svahy padajú do Mlynickej doliny, kde je Pleso nad Skokom a menšie Pliesko pod Skokom, oddelené vodopádom Skok. Túto časť odvodňuje Mlynica, ústiaca do rieky Poprad, vznikajúcej práve v Mengusovskej doline nad Popradským plesom.[3]

Severným smerom sa nachádzajú Kôpky (2 354 m n. m.), Vysoká (2 547 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.), Žabia veža (2 340 m n. m.), Hincova veža (2 377 m n. m.), Veľký Mengusovský štít (2 432 m n. m.), Čubrina (2 378 m n. m.), Kôprovský štít (2 363 m n. m.), Satan (2 422 m n. m.), Hlinská veža (2 340 m n. m.) a Hrubý vrch (2 428 m n. m.), západným Nefcerské veže (2 349 m n. m.), Furkotský štít (2 404 m n. m.), Ostrá (2 351 m n. m.), Kriváň (2 495 m n. m.), Veľké Solisko (2 413 m n. m.), Štrbské Solisko (2 301 m n. m.) a Predné Solisko (2 117 m n. m.), južným Trigan (1 481 m n. m.) a Patria (2 203 m n. m.) a východným Ostrva (1 984 m n. m.), Tupá (2 285 m n. m.), Končistá (2 538 m n. m.), Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.) a Gánok (2 462 m n. m.).[3] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[5]

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy Vysokých Tatier, blízka Mlynická a Mengusovská dolina a Podtatranská kotlina, pri vhodných podmienkach tiež Volovské vrchy, Kozie chrbty, Spišsko-gemerský kras, Nízke Tatry, Veľká Fatra a Oravské Beskydy.[8]

Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku[5] a nevedie naň značený turistický chodník. Prístup je tak možný len s horským vodcom.[5]

Prvovýstupy

[upraviť | upraviť zdroj]
Hrebeň Bášt nad Mengusovskou dolinou
Hrebeň Bášt nad Mengusovskou dolinou

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-01-23]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  3. a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  4. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 39.
  5. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-01-23]. Dostupné online.
  6. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-01-23]. Dostupné online.
  7. a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-01-23]. Dostupné online.
  8. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-01-19]. Dostupné online.
  9. PUŠKÁŠ, Arno. Vysoké Tatry, horolezecký sprievodca, VIII. 1. vyd. Bratislava : Šport, 1987. S. 247.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Malá Bašta

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]