Sedlo nad Skokom
| Sedlo nad Skokom | |
| sedlo | |
 Sedlo nad Skokom (medzi štítmi s poľským popisom ) z Mengusovskej doliny. V dolnej časti Popradské pleso
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Povodie | Poprad |
| Súradnice | 49°09′10″S 20°03′30″V / 49,152667°S 20,058306°V |
| Najľahší výstup | Len s horským vodcom |
| Prvovýstup | Jan Gwalbert Pawlikowski a Maciej Sieczka |
| - dátum | okolo 1880 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Sedlo nad Skokom | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Sedlo nad Skokom (poľ. Przełęcz nad Skokiem, nem. Kleine Basteischarte, maď. Kis-Bástya-csorba) je sedlo v Hrebeni bášt medzi Malou baštou a Patriou vo Vysokých Tatrách. Západné zrázy sa zvažujú do Mlynickej doliny v okolí vodopádu Skok. Na protiľahlej strane sa do Mengusovskej doliny zvažuje žľab, ktorý v dolnej časti pretína Tatranská magistrála zo Štrbského Plesa na Popradské pleso.[1]
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Je odvodený od polohy sedla nad vodopádom Skok v Mlynickej doline.[1]
Veľká lavína[upraviť | upraviť zdroj]
Neďaleko Popradského plesa 20. januára 1974 spadla veľká dosková lavína, ktorá sa o 10:42 hod. odtrhla zo Sedla nad Skokom a Malej Bašty. Lavína veľkou rýchlosťou skĺzla po svahu cez Hincov potok vybehla do protisvahu vysokého asi 40 metrov a dlhého asi 140 metrov. Prevalila sa až na cestu vedúcu k chate. Na svahu boli na lyžiarskom výcviku študenti Strednej priemyselnej školy v Komárne. Zasiahla 24 osôb. 11 z nich čiastočne, ktorí sa vyhrabali sami. Po troch hodinách Horská služba našla s pomocou lavínových sond už mŕtveho 42 ročného triedneho učiteľa. Trochu neskôr vo veľkej hĺbke mŕtvych dvoch študentov. Päť hodín po páde lavíny lavínový pes Udo označil miesto ďalšieho nálezu. V hĺbke asi 60 cm našli živého študenta. Ešte v ten istý deň, približne v hĺbke 1,5 m pod povrchom lavíny, boli nájdené telá dvoch študentov. Na druhý deň záchranári našli telá piatich obetí. Telo 13 ročného syna učiteľa našli asi 400 metrov od jeho mŕtveho otca. V čase, keď lavína spadla boli obaja na svahu spolu. 3. mája 1974, približne 3,5 mesiaca po páde lavíny, bolo tesne pod Hincovým potokom nájdené telo predposlednej obete. Telo posledného študenta sa podarilo nájsť až 18. mája 1974.[2]
Prvé známe výstupy[upraviť | upraviť zdroj]
- V lete Jan Gwalbert Pawlikowski a Maciej Sieczka okolo roku 1880
- V zime Gyula Komarnicki, 23. marca 1912[3]
Turistika[upraviť | upraviť zdroj]
Výstup je možný len s horským vodcom.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ -RED-. Tri lavíny - 14 obetí. Vysoké Tatry, roč. XIII., čís. 3, s. 12-13.
- ↑ PARYSKI, Witold Henryk. Tatry Wysokie. Przewodnik taternicki. Część V. Cubrynka – Skrajna Baszta. 1. vyd. Warszawa : Sport i Turystyka, 1954. (po poľsky)