Ostrá (vrch vo Vysokých Tatrách)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°9′49″S 20°1′18″V / 49,16361°S 20,02167°V / 49.16361; 20.02167
Ostrá
vrch
Ostra a1 (Tatry Wysokie).jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 350,5 m n. m.
Súradnice 49°9′49″S 20°1′18″V / 49,16361°S 20,02167°V / 49.16361; 20.02167
Najľahší výstup Chodecky – nepovolené cez rezerváciu
Prvovýstup Karol Englisch, P. Spitzkopf
 - dátum 1903
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Ostrá (High Tatras)
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ostrá (poľ. Ostra, nem. Ostra, maď. Osztra) je výrazný uzlový štít v rázsoche Kriváňa. V rozpore so svojim názvom má má plochý a rozložitý vrchol.[1] Jej tiahly skalnatý hrebeň lemuje Furkotskú dolinu zo západu. Z tejto, turistom dobre známej strany je ťažko dostupná. Z opačnej strany, zo Suchej doliny je síce v princípe ľahko (chodecky) dosiahnuteľná, ale prístup nie je možný – viedol by cez prísnu rezerváciu so zákazom vstupu. Odtiaľ vyzerá oveľa plochšie a sutinovejšie. Výhľad trochu limitovaný.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

V podobe „Ostrý“ použil už Matej Bel, ale označoval širšiu skupinu. Názov vystihuje tvar štítu.

Topografia[upraviť | upraviť zdroj]

Na východe ju Furkotské sedlo oddeľuje od Furkotského štítu, na západe Nefcerské sedlo od Krátkej. Severnou stenou spadá do Nefcerky, to je takisto rezervácia. V dlhom južnom hrebeni sa nachádza: Liptovská štrbina, Liptovská veža 2272 m), Liptovské múry, Kozia priehyba, Kozí hrb, Vyšný Kozí zárez, Kozia stena, Kozí roh, Ostrá veža, Ostrý hrb, Ostrá vežička, Ostrá kopa, Vežička nad štrbinou, Kopa nad Sedielkom, Sedielkový priechod a Sedielková kopa.

Niekoľko horolezeckých výstupov[upraviť | upraviť zdroj]

Množstvo ťažkých ciest (až do obťažnosti V – VI) vedie na Ostrú vežu, Koziu stenu a ďalšie veže v južnom hrebeni.[2]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. PUŠKÁŠ, Arno. Vysoké Tatry, horolezecký sprievodca,IX. 1. vyd. Bratislava : Šport, 1988. S. 247.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]