Malý Kriváň (vrch vo Vysokých Tatrách)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Malý Kriváň
vrch
Malý Kriváň
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obec Vysoké Tatry
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodie Biely Váh
Nadmorská výška 2 334,0 m n. m.
Súradnice 49°09′32″S 20°00′04″V / 49,159°S 20,0012°V / 49.159; 20.0012
Geologické zloženie žula
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po zelenej značke z Troch studničiek
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Malý Kriváň (Tatra Mountains)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Malý Kriváň[1] (2 334,0 m n. m.[2]) je vrch v Tatrách. Leží v masíve Kriváňa nad Važcom, približne 22 km západným smerom od Popradu.[3]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na juhu strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a na západnom okraji geomorfologickej časti Vysoké Tatry.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližšími sídlami sú juhovýchodne situované Štrbské Pleso a západne ležiace Podbanské, juhozápadne sa nachádza Východná, južne Važec, Štrba a Tatranská Štrba a juhovýchodne Štôla, Vyšné Hágy a Nová Polianka.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a v národnej prírodnej rezervácii Važecká dolina.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Malý Kriváň leží v krátkej rázsoche, vybiehajúcej južným smerom z Kriváňa. Málo výrazný pahorok je od mohutného suseda oddelený Daxnerovým sedlom. Juhozápadne sa terén zvažuje do Krivánskeho žľabu, ktorým vodu z tejto časti odvádza Beliansky potok do Bieleho Váhu. Na východnom úpätí leží vo Važeckej doline Krivánske Zelené pleso, odkiaľ voda odteká zdrojnicou Bieleho Váhu.[2]

Západným smerom sa nachádza Kopa (1 773 m n. m.), Grúnik (1 576 m n. m.), Vyšná Priehyba (1 982 m n. m.) a Všiváky (1 811 m n. m.), severným Krížna (2 038 m n. m.), Predný Holý vrch (1 984 m n. m.), Kriváň (2 495 m n. m.), Hrubá kopa (2 238 m n. m.) a Nefcerské veže (2 349 m n. m.), východným Terianska veža (2 374 m n. m.), Hrubý vrch (2 428 m n. m.), Furkotský štít (2 404 m n. m.), Krátka (2 375 m n. m.), Ostrá (2 351 m n. m.), Veľké Solisko (2 413 m n. m.), Štrbské Solisko (2 301 m n. m.) a Predné Solisko (2 117 m n. m.) a južným Sedielková kopa (2 062 m n. m.), Jamská kopa (2 079 m n. m.), Jamy (1 572 m n. m.) a Hrádok (1 141 m n. m.).[2] Vrcholom vedie značený turistický chodník.[3]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Turisticky sezónne voľne prístupný skalnatý vrchol[5] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, no tiež Západné Tatry a pás pohorí od Lúčanskej Fatry cez Veľkú Fatru, Nízke Tatry, Kozie chrbty, Spišsko-gemerský kras, Volovské vrchy až po Branisko.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie a Tatranského národného parku, no nakoľko ním vedie značený turistický chodník na blízky Kriváň, patrí medzi hojne navštevované lokality.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. a b c d ''Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-03-21]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-03-21]. Dostupné online.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-21]. Dostupné online.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-03-21]. Dostupné online.
  • A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, monografia, X. diel, Šport 1989.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]