Furkotská dolina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O národnej prírodnej rezervácii pozri Furkotská dolina (národná prírodná rezervácia).
Furkotská dolina
dolina
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Váh
Nadmorská výška > 1 450 m n. m.
Súradnice 49°08′48″S 20°01′52″V / 49,14665°S 20,031166°V / 49.14665; 20.031166
Prvovýstup Imrich Kővi a Martin Róth
 - dátum 5. august 1879
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Furkotská dolina
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Furkotský štít vo Furkotskej doline
Furkotská dolina, Sedielková kopa (vľavo), Ostrá (vpravo) a Kriváň (v strede)

Furkotská dolina (poľ. Dolina Furkota, nem. Furkotatal, maď. Furkotavőlgy) je asi 5,5 km dlhá dolina na severozápad od Štrbského plesa, ktorá smeruje pod Furkotské veže a zo strán je ohraničená južným ramenom Ostrej a juhovýchodným ramenom Furkotského štítu. Ústí pri Vyšnom podkrivánskom chodníku vo Vysokých Tatrách.[1]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Dolinu tvorí päť terás, ktoré vytvoril ľadovec. Minulosť doliny v dobe ľadovej dokladá výskyt žiabronožky severskej v jednom z tamojších plies. Preteká ňou Furkotský potok, ktorý v spojení so Zlomiskovým potokom tečúcim z Važeckej doliny vytvára Biely Váh. V doline sú Nižné a Vyšné Wahlenbergovo pleso, Nižné a Vyšné Furkotské pleso, Soliskové pliesko, pri Ceste Slobody Vyšné a Nižné rakytovské plieska.[2]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Pravdepodobne autormi názvu boli važeckí a štrbskí pastieri, ktorí pomenovali dolinu podľa frkotu vody (frkot = fŕkanie, striekanie, špliechanie)[3], ktorá vo Furkotskom potoku preteká dolinou. Pravdepodobne chybnou transkripciou sa frkot zmenil na furkot.[1]

Iné vysvetlenie spočíva v baníckej činnosti v doline. Baníci kutali v hornej časti Važeckej doliny zvanej Zadný handel. Stará odborná banícka terminológia pomenúvala horské sedlo výrazom furka, ktoré vychádzalo z latinčiny a udomácnilo sa v starej nemčine. Cez sedlo prechádzali haviari do doliny, ktorá dostala meno Farkatál, ktoré sa časom posunulo do podoby FurkotaFurkotatal.[4]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Od dávna bola dolina cieľom štrbských a važeckých pastierov, ale aj lovcov kamzíkov, pytliakov, ktorí ich lovili a rovnako aj svište. Prechádzali cez Bystré sedlo do Mlynickej doliny a cez Furkotské sedlo do Nefcerky. Imrich Kővi a Martin Róth boli prví turisti, ktorí spolu s hájnikom Petrom 5. augusta 1879 našli cestu cez dnešné Bystré sedlo. Aj potom turisti dlho chodili do doliny pastierskymi chodníkmi. Až, keď v rokoch 1885 – 1886 Uhorský karpatský spolok postavil chodník vedúci zo Štrbského Plesa do Važeckej doliny a na Kriváň sa turistom trochu uľavilo. Po odbočení z chodníka do doliny však naďalej kráčali len po trochu málo vylepšenom starom pastierskom chodníku. Keď v 30. rokoch minulého storočia postavili Tatranskú magistrálu Klub československých turistov vylepšil starý chodník a upravil trasu cez Bystré sedlo. V roku 1936 postavili v ústí doliny drevenú chatu, ktorá bola známa ako Lonekova chata. Furkotská dolina nie je tak často navštevovaná ako susedná Mlynická dolina. Väčšinou sa cez ňu vracajú turisti, ktorí robia okruh z Mlynickej doliny cez Bystré sedlo.[2]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Zo Štrbského Plesa najprv po červenej smerom k Jamskému plesu a potom po žltej turistickej značke do doliny.[5] Chodník pokračuje cez Bystré sedlo do Mlynickej doliny.[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. a b BOHUŠ ML., Ivan. Tatranské doliny. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2015. ISBN 978-80-89575-09-1. S. 94.
  3. KOLEKTÍV AUTOROV. Krátky slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1987. S. 587.
  4. MAREC, Anton. Po stopách tatranských názvov. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2018. ISBN 978-80-8115-276-4. S. 155.
  5. ''Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
  6. ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]