Preskočiť na obsah

Vyšné Furkotské pleso

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vyšné Furkotské pleso
Pleso
Štát Slovensko Slovensko
Región Tatry
Okres Poprad
Obec Štrbské Pleso
Súradnice 49°08′38″S 20°01′48″V / 49,143943°S 20,029913°V / 49.143943; 20.029913
Dĺžka 0,085 km
Šírka 0,062 km
Hĺbka 2,3 m
Rozloha 0,00399 km² (0 ha)
Nadmorská výška hladiny 1 698 m n. m.[1]
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Vyšné Furkotské pleso
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vyšné Furkotské pleso (poľ. Wyżni Mały Furkotny Stawek, nem. Oberer Furkota See, maď. Felső-Furkotató) je trochu na sever od Nižného Furkotského plesa, za mohutným skalným hrbom v dolnej časti Furkotskej doliny vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa v nadmorskej výške 1 698 m n. m., plocha 0,399 ha, hĺbka 2,3 m [2]

Nižné i Vyšné Furkotské pleso je pomenované podľa polohy vo Furkotskej doline. Tá dostala názov, pravdepodobne, podľa „frkotajúceho“ potoka. [3]

Zaujímavosť

[upraviť | upraviť zdroj]

V mnohých tatranských plesách žijú živočíchy, napríklad ryby, ale len v niektorých sa vyskytujú tzv. glaciálne relikty, ktoré sa do Tatier dostali zo severu v dobe ľadovej. Napríklad vo Vyšnom Furkotskom plese žije ráčik žiabronôžka severská (Branchinecta paludosa, na Slovensku by mala niesť meno žiabronôžka slovenská (Chirocephalus slovacicus)), 2–3 cm dlhý, ktorý sa dnes vyskytuje len v škandinávskych vodách pri polárnom kruhu, napríklad v oblasti ostrova Nová zem ale i v oblasti Grónska. Jeho populácia je roztrúsená v severných vodách Severného ľadového oceánu. Vo Vysokých Tatrách ho zistil profesor S. Hrabě v roku 1933. Tohto zaujímavého tvora v Tatrách po prvý raz zistil profesor Wierzejski v roku 1881 v Dwoistom Stawe Gąsienicowom. Tento živočích môže žiť len v plytkých jazerách, ktoré v zime zamŕzajú až na dno. Po vyliahnutí mladá žiabronôžky po 20 – 30 dňovom larválnom štádiu dosahuje koncom júla pohlavnú zrelosť a potom už len 30–45 dní jej zostáva čas na reprodukciu. Vajíčka, ktoré nakladie, prežívajú zimu pod ľadom v pôde, ktorá je premrznutá. Zamrznutá voda až po dno a premrznutá pôda pomáhajú zamedziť výskytu rýb a kôrovcov, ktoré by mohli ľahko zničiť celú populáciu.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. MARČEK, Aladár. Tatranské plesá. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 2, s. 18.
  2. a b MARČEK, Aladár. Tatranské plesá. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 2, s. 18.
  3. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]