Vyšné Kozie pleso

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vyšné Kozie pleso
pleso
Keď je málo vody sú dve.
Štát Slovensko Slovensko
Okres Poprad
Mesto Štrba
Súradnice 49°10′06″S 20°2′43″V / 49,16833°S 20,04528°V / 49.16833; 20.04528
Dĺžka 0,150 km
Šírka 0,075 km
Hĺbka maximálna: 3,2 m
Rozloha 0,005120 km² (1 ha)
Nadmorská výška hladiny 2 109 m n. m.[1]
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vyšné Kozie pleso (poľ. Wyżni Kozi Staw), nem. Oberer Gemsensee, maď. Felső Zergetó. Hoci sa spravidla spomína len jedno pleso, v skutočnosti sú dve v približne rovnakej nadmorskej výške. Spomína ich vo svojom poľskom sprievodcovi Józef Nyka[2], ale aj historik Ivan Bohuš[3], ktorý uvádza, okrem iného, že ich v sprievodcoch spomína Arno Puškáš ako severné a južné Vyšné Kozie pleso a Miloš Janoška, ktorý hovorí síce o jednom, no dvojitom Vyšnom Kozom plese. Pleso sa nachádza na dne V úvalu najvyššej časti Mlynickej doliny vo Vysokých Tatrách. Nad nim je hlavný hrebeň Tatier od Štrbského štítu po Hlinskú vežu, Capie veže a Zadná Bašta. Pleso je v nadmorskej výške 2 109 m n. m., plocha 5 120 m², hĺbka 3,3 m.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Zdá sa, že Kozie plesá pomenovali pastieri a sú ľudového pôvodu, ale pravda je iná. Spišskonovoveský profesor prírodopisu Július Geyer napísal v ročenke Uhorského karpatského spolku z roku 1878, že rok predtým videl na brehu bezmenného plesa (Nižného Kozieho plesa) tak veľa kamzíkov, že ho pomenoval na „ich počesť“ Gemsensee, ZergetóKamzíčie pleso. Neskôr prešiel názov aj na vyššie položené Vyšné Kozie pleso a v najnovšom názvosloví aj na Malé Kozie pleso. V staršej slovenskej literatúre sa kamzíky označovali ako kozy, divé kozy alebo capy. Bolo to v súlade s ľudovou terminológiou, a preto prirodzene prešiel tento názov na pleso. Aj autor prvého tatranského slovenského sprievodcu Miloš Janoška, v článku Hrebeňom Bašty (Krásy Slovenska 1921) píše o svojom stretnutí s „divými kozami“ pri plese. Liptáci napríklad v jednej pesničke spievajú: „Na krivánskej prti, kozička sa vrtí“.[3]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Pleso sa nachádza ďaleko od turistického chodníka, ktorý vedie Mlynickou dolinou. Veľmi slabo ho vidieť z Bystrého sedla.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MARČEK, Aladár. Tatranské plesá. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 2, s. 18.
  2. Józef Nyka: Tatry słowackie. Przewodnik. Wyd. II. Latchorzew: Wyd. Trawers, 1998. ISBN 83-901580-8-6.
  3. a b Bohuš, Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, vydali Štátne lesy TANAPu Tatranská Lomnica, 1996, ISBN 80-967522-7-8

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]