Capie pleso

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°10′06″S 20°02′11″V / 49,16833°S 20,03639°V / 49.16833; 20.03639
Capie pleso
pleso
Hruby vrch over Capie pleso.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Okres Poprad
Obec Štrba
Súradnice 49°10′06″S 20°02′11″V / 49,16833°S 20,03639°V / 49.16833; 20.03639
Dĺžka 0,246 km
Šírka 0,175 km
Hĺbka maximálna: 17 m
Rozloha 0,03054 km² (3 ha)
Nadmorská výška hladiny 2 070,3 m n. m.[1]
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Red pog.svg
Poloha v rámci Tatier
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Capie pleso (poľ. Capi Staw, nem. Szentiványi-See, maď. Szentiványi-tó), je najväčšie pleso v Mlynickej doline v Tatrách na Slovensku. Leží v západnom úvale tejto doliny. Má rozlohu 3 ha , hĺbku 17 m a nachádza sa v nadmorskej výške 2 075,3 m n. m.. Tri ostrovčeky, ktoré v ňom sú sa v čase sucha premieňajú na polostrovčeky.


Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Má podobné pomenovanie a význam, ako susedné Kozie plesá. súvisí s niekdajším hojným výskytom kamzíkov v Mlynickej doline. V nemeckom a maďarskom jazyku má iný názov. Tieto pomenovania navrhol prof. Martin Róth (1841-1917) a schválil ich Uhorský karpatský spolok. Urobil tak na počesť jeho významného člena a zakladateľa Štrbského Plesa Jozefa Szentiványiho (1817–1905). Jeho zásluhou, okrem iného, bol vybudovaný turistický chodník do Mlynickej doliny, nové chodníky od Štrbského plesa na Podbanské a na Kriváň a chodník na Ďumbier v Nízkych Tatrách.[2]

Havária vrtuľníka[upraviť | upraviť zdroj]

V blízkosti Capieho lesa v Mlynickej doline sa 25. júna 1979 odohrala jedna z veľkých horských tragédií. V tento deň tu havaroval vrtuľník Ministerstva vnútra Mil Mi-8, v ktorom zahynuli horskí záchranári , Štefan ESTOČKO, Pavol HUSKA, Bernard JAMNICKÝ, Martin HUDÁK, a piloti Mjr. Vladimír BAČÁK, Mjr. Václav DVOŘÁK. Záchranár Milan KRIŠŠÁK zomrel niekoľko dní po nehode.[3]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Od Štrbského plesa, okolo športového areálu po žltej žltá turistická značka turistickej značke, kde sa začína turistický chodník , ktorý vedie k vodopádu Skok. Potom chodník pokračuje okolo Plesa nad Skokom. Z ľavej strany sú úbočia Štrbského Soliska, Malého Soliska, Veľkého Soliska, na pravej strane na Hrebeni bášt dominuje Satan. Chodník pokračuje až ku Capiemu plesu. Žltá turistická značka, ďalej vedie do Bystrého sedla a do susednej Furkotskej doliny.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MARČEK, Aladár. Tatranské plesá. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 2, s. 18.
  2. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  3. Reportáž Jána Čomaja

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]