Szontaghovo pleso
| Szontaghovo pleso | |
| Sontágovo pleso | |
| pleso | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Okres | Poprad |
| Obec | Vysoké Tatry |
| Súradnice | 49°10′00″S 20°09′49″V / 49,166531°S 20,163646°V |
| Dĺžka | 0,090 km |
| Šírka | 0,057 km |
| Hĺbka | maximálna: 1,1 m |
| Rozloha | 0,00327 km² (0 ha) |
| Nadmorská výška | 2 032 m n. m.[1] |
   Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Szontaghovo pleso (poľ. Granacki Staw, maď. Szontagh-tó, nem. Szontaghsee) je väčšie z dvoch pliesok v hornej časti Slavkovskej doliny. Názov dostalo koncom 19. storočia z rozhodnutia Uhorského karpatského spolku na počesť člena spolku, zakladateľa Nového Smokovca, lekára, klimatológa a botanika MUDr. Mikuláša Szontagha st. (1843 – 1899). Pleso je turisticky nedostupné. Slavkovská dolina je štátnou prírodnou rezerváciou. [2] Podľa merania pracovníkov TANAPu má rozlohu 0,327 ha. Je v nadmorskej výške 2 032 m n. m..[1][3] Trochu na západ od neho je Malé Szontaghovo pliesko.
Okolie plesa[upraviť | upraviť zdroj]
Okolo plesa je hradba veží a štítov. Na západnej strane Velická kopa, Dvojitá veža, Granátová veža, Rohatá veža, na severozápade Bradavica, na severe sú Slavkovské veže , Vareškový hrebeň, ktorý sa končí Slavkovskou kopou a Slavkovským štítom.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b MARČEK, Aladár. Tatranské plesá. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 2, s. 18.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ VOLOŠČUK, Ivan; A KOLEKTÍV. Tatranský národný park. 1.. vyd. Bratislava : Gradus, 1994. 552 s. ISBN 80-901392-4-8.
- ↑ ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Szontaghovo pleso
