Zadné Meďodoly

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°14′11″S 20°11′07″V / 49,23642°S 20,18523°V / 49.23642; 20.18523
Zadné Meďodoly
dolina
Zadne Medodoly II.jpg
Horná časť doliny
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Dunajec
Súradnice 49°14′11″S 20°11′07″V / 49,23642°S 20,18523°V / 49.23642; 20.18523
Poloha v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Red pog.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Zadné Meďodoly
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Zadné Meďodoly, dávnejšie aj Zadné Koperšády (poľ. Dolina Zadnich Koperszadów, Zadnie Koperszady i Koperszady Polskie, nem. Hintere Kupferschächten, maď. Hátsó Rézaknák) je dolina vo Vysokých Tatrách. Je to najväčšie a prvé východné odvetvie Javorovej doliny na rozhraní Východných a západnej časti Belianskych Tatier. Je dlhé 3,5 km.[1]

Topografia[upraviť | upraviť kód]

Dolina na začiatku smeruje na juhovýchod, potom na východ pod Kopské sedlo. Na severe ju uzaviera Hrebeň Belianskych Tatier od Hlúpeho, cez Ždiarsku vidlu po Havran a Štefanov diel spadajúci na juhovýchod. Na východe hraničí s Prednými Meďodolmi a na juhovýchode od Doliny Bielych plies ju oddeľuje Hlavný hrebeň Vysokých Tatier. Na východe hraničí s Prednými Meďodolmi a na juhovýchode od Dolinou Bielych plies ju oddeľuje Hlavný hrebeň Vysokých Tatier. Na juhozápade od Kolovej doliny ju oddeľuje hrebeň Jahencov.[1]

Názov[upraviť | upraviť kód]

Tomáš Mauksch názov odvodzuje od Medených lávok. Treba však vysloviť pochybnosti, lebo tieto dva objekty sú príliš od seba vzdialené. Z historických prameňov možno usúdiť, že sa ako v Predných, tak aj v Zadných Meďodoloch v dávnejších dobách baníčilo. Spomínajú sa dve banské štôlne v Kopskom sedle a ďalšie sa tiahli po hrebeni k Jahňaciemu štítu. Historické písomnosti, popri medených, spomínajú aj železnú žilu (Jakub Buchholtz). Haviari prichádzali sem z Kežmarku a zo Spišskej Belej. Stopy po banských šachtách sa časom stratili. [1]

Príroda[upraviť | upraviť kód]

V dobe ľadovej bola pokrytá ľadom. V dolnej časti doliny rastie hustý les. V doline v dávnych dobách sa pásaval dobytok a ovce.[1]

Vodné toky[upraviť | upraviť kód]

Dolinou preteká Meďodolský potok s mnohými prítokmi, z ktorých najväčší je Kolový potok.[1]

Turistika[upraviť | upraviť kód]

Cez dolinu vedie modrá turistická značka modro značkovaný turistický chodník z Tatranskej Javoriny cez Kopské sedlo do Tatranských Matliarov. Dolinu navštevovali vedci už 18. storočí. V roku 1751 ju skúmala cisárska vedecká komisia vedená Jakubom Buchholtzom. V zimnom období prvými návštevníkmi, ktorí prešli dolinou boli Theodor Wundt a Jakub Horvay. Stalo sa to 16. mája 1884.[2]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d e BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]