Jahnence

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jahnence
vrch
Jahnence vľavo
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obec Tatranská Javorina
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodie Dunajec
Nadmorská výška 1 862,8 m n. m.
Súradnice 49°13′32″S 20°11′45″V / 49,2256°S 20,1957°V / 49.2256; 20.1957
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup len s horským vodcom
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Jahnence[1] (1 862,8 m n. m.[2]) sú vrch v Tatrách na Slovensku. Ležia nad dolinou Zadné Meďodoly, juhovýchodne od Tatranskej Javoriny a približne 18 km severne od Popradu.[3]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádzajú sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Ležia v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území obce Tatranská Javorina.[1] Najbližším sídlom je severozápadne situovaná Tatranská Javorina, severovýchodne sa nachádza Ždiar, východne Tatranská Kotlina a Kežmarské Žľaby, juhovýchodne Tatranské Matliare a Tatranská Lomnica a južne Tatranská Lesná a Starý Smokovec.[2] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a v národnej prírodnej rezervácii Javorová dolina.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Jahnence ležia na severovýchodnom okraji Vysokých Tatier, v Hrebeni Jahnencov, ktorý vybieha severozápadným smerom z Jahňacieho štítu (2 230 m n. m.) v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Severovýchodne sa nachádza Jahňací kotol, ktorým vodu odvádza Jahňací potok do Meďodolského potoka a Javorinky v povodí Dunajca. Západne leží Kolová dolina s Kolovým plesom, z ktorej voda odteká Kolovým potokom. Obe doliny sú vetvami mohutnejších Zadných Meďodolov.[3]

Západným smerom sa nachádza Veľký Baboš (1 523 m n. m.), Košiar (1 900 m n. m.), Úplaz (1 784 m n. m.), Svišťovky (2 070 m n. m.), Široká (2 210 m n. m.) a Kopa brán (2 022 m n. m.), južným Veľká ľadová veža (2 387 m n. m.), Ľadový štít (2 627 m n. m.), Snehový štít (2 465 m n. m.), Svinka (2 163 m n. m.), Kolový štít (2 418 m n. m.), Pyšný štít (2 621 m n. m.), Lomnický štít (2 634 m n. m.) a Jahňací štít (2 230 m n. m.), východným Predné Jatky (2 012 m n. m.), Belianska kopa (1 835 m n. m.), Zadné Jatky (2 020 m n. m.) a Hlúpy (2 061 m n. m.) a severným Ždiarska vidla (2 142 m n. m.), Havran (2 152 m n. m.), Nový (1 999 m n. m.), Muráň (1 890 m n. m.) a Kôň (1 356 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol s nesúvislým porastom kosodreviny[5] umožňuje kruhový rozhľad. Vzhľadom na výšku sú viditeľné len blízke doliny a okolité vrcholy Vysokých Tatier, hrebeň Belianskych Tatier a Oravské Beskydy.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch je súčasťou národnej prírodnej rezervácie a Tatranského národného parku, preto vrchol nie je voľne prístupný. Výstup naň je možný len s horským vodcom.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. a b c Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
  3. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]