Štefan (vrch v Belianskych Tatrách)
Štefan | |
vrch | |
Štefan v strednej časti
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský |
Okres | Poprad |
Obec | Tatranská Javorina |
Časť | Belianske Tatry |
Pohorie | Tatry |
Podcelok | Východné Tatry |
Povodie | Dunajec |
Nadmorská výška | 1 539,6 m n. m. |
Súradnice | 49°14′28″S 20°10′54″V / 49,2411°S 20,1817°V |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | nie je prístupný |
Poloha v rámci Tatier
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Štefan (1 539,6 m n. m.[1]) je vrch Belianskych Tatier. Leží nad obcou Tatranská Javorina, približne 20 km severozápadne od Kežmarku.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v severovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Belianske Tatry.[3] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území obce Tatranská Javorina.[4] Najbližšími sídlami sú severozápadne situovaná Tatranská Javorina, severne ležia Podspády a východne obec Ždiar.[1] Masív sa nachádza v Tatranskom národnom parku a tiež v národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Štefan sa vypína nad údolím Zadné Meďodoly v rázsoche, vybiehajúcej juhozápadným smerom z vrchu Havran (2 152 m n. m.), situovanom v hlavnom hrebeni Belianskych Tatier. Západne sa nachádza vrch Kôň (1 356 m n. m.), Skalka (1 438 m n. m.), Malý Baboš (1 471 m n. m.), Veľký Baboš (1 523 m n. m.) a Košiar (1 900 m n. m.), južne Široká (2 210 m n. m.), Kopa brán (2 030 m n. m.), Kolový štít (2 418 m n. m.) a Jahnence (1 863 m n. m.), východne Jahňací štít (2 230 m n. m.), Belianska kopa (1 835 m n. m.), Hlúpy (2 061 m n. m.) a Ždiarska vidla (2 142 m n. m.) a severne Havran (2 152 m n. m.), Nový (1 999 m n. m.) a Muráň (1 890 m n. m.).[1] Oblasť patrí do povodia Dunajca; vodu z južných svahov odvádza Meďodolský potok, severné časti odvodňuje potok Štefanka, oba smerujúce do riečky Javorinka. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Turisticky neprístupný vrchol pokrýva prevažne nízka vegetácia[5], umožňujúca rozhľad. Z vrcholu je viditeľná severná časť hlavného hrebeňa Belianskych Tatier a okolité vrcholy Vysokých Tatier, pri vhodných podmienkach aj Oravské Beskydy s Babou horou a Pilskom.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Vrch patrí do národnej prírodnej rezervácie Belianske Tatry, preto je podobne ako ostatné vrcholy tejto časti Tatier, turisticky neprístupný. Južným úpätím vedie dolinou Zadné Meďodoly modro značená turistická trasa z Tatranskej Javoriny do Kopského sedla a Tatranských Matliarov.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online.