Štefan (vrch v Belianskych Tatrách)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Štefan
vrch
Štefan v strednej časti
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obec Tatranská Javorina
Časť Belianske Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodie Dunajec
Nadmorská výška 1 539,6 m n. m.
Súradnice 49°14′28″S 20°10′54″V / 49,2411°S 20,1817°V / 49.2411; 20.1817
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup nie je prístupný
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Štefan (1 539,6 m n. m.[1]) je vrch Belianskych Tatier. Leží nad obcou Tatranská Javorina, približne 20 km severozápadne od Kežmarku.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v severovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Belianske Tatry.[3] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území obce Tatranská Javorina.[4] Najbližšími sídlami sú severozápadne situovaná Tatranská Javorina, severne ležia Podspády a východne obec Ždiar.[1] Masív sa nachádza v Tatranskom národnom parku a tiež v národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Štefan sa vypína nad údolím Zadné Meďodoly v rázsoche, vybiehajúcej juhozápadným smerom z vrchu Havran (2 152 m n. m.), situovanom v hlavnom hrebeni Belianskych Tatier. Západne sa nachádza vrch Kôň (1 356 m n. m.), Skalka (1 438 m n. m.), Malý Baboš (1 471 m n. m.), Veľký Baboš (1 523 m n. m.) a Košiar (1 900 m n. m.), južne Široká (2 210 m n. m.), Kopa brán (2 030 m n. m.), Kolový štít (2 418 m n. m.) a Jahnence (1 863 m n. m.), východne Jahňací štít (2 230 m n. m.), Belianska kopa (1 835 m n. m.), Hlúpy (2 061 m n. m.) a Ždiarska vidla (2 142 m n. m.) a severne Havran (2 152 m n. m.), Nový (1 999 m n. m.) a Muráň (1 890 m n. m.).[1] Oblasť patrí do povodia Dunajca; vodu z južných svahov odvádza Meďodolský potok, severné časti odvodňuje potok Štefanka, oba smerujúce do riečky Javorinka. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[2]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Turisticky neprístupný vrchol pokrýva prevažne nízka vegetácia[5], umožňujúca rozhľad. Z vrcholu je viditeľná severná časť hlavného hrebeňa Belianskych Tatier a okolité vrcholy Vysokých Tatier, pri vhodných podmienkach aj Oravské Beskydy s Babou horou a Pilskom.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch patrí do národnej prírodnej rezervácie Belianske Tatry, preto je podobne ako ostatné vrcholy tejto časti Tatier, turisticky neprístupný. Južným úpätím vedie dolinou Zadné Meďodoly modro značená turistická trasa z Tatranskej Javoriny do Kopského sedla a Tatranských Matliarov.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online.
  4. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]