Dolina Pięciu Stawów Polskich

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Súradnice: 49°12′35″S 20°02′13″V / 49,209722°S 20,036944°V / 49.209722; 20.036944
Dolina Pięciu Stawów Polskich
dolina
Dolina Pięciu Stawów Polskich.jpg
Dolina Pięciu Stawów Polskich z chodníka na Świstówku Roztocku
Štát Poľsko Poľsko
Región Malopoľské vojvodstvo
Okres Tatranský
Obec Tatranská Bukovina
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Dunajec
Súradnice 49°12′35″S 20°02′13″V / 49,209722°S 20,036944°V / 49.209722; 20.036944
Poloha v Poľsku
Red pog.svg
Poloha v Poľsku
Poloha v rámci Tatier
Red pog.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Dolina Pięciu Stawów Polskich
Wielki a Przedni Staw Polski
Chata PTTK v Doline Pięciu Stawów
Dolina Piatich poľských plies – mapa

Dolina Pięciu Stawów Polskich (doslova Dolina piatich poľských plies, nem. Tal der Polnischen Fünf Seen, maď. Lengyel Öt tó völgy) je dolina v poľských Vysokých Tatrách.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Je hornou časťou veľkej doliny, ktorá je odnožou Bielovodskej doliny a vo svojej dolnej časti sa volá Dolina Roztoki (slov. Dolina Ráztoka). Horná časť Doliny Piatich poľských plies spadá strmou stenou, cez ktorú vedie Potok Roztoka (potok Ráztoka) prameniaci z Wielkeho Stawu (Veľkého poľského plesa) a vytvárajúci najväčší tatranský vodopád (64 m) zvaný Siklawa. Dolina Piatich poľských plies je polkruhovitá vyvýšenina, asi 3 km dlhá, s dvoma bočnými odnožami: Dolinka Pusta (Pustá dolinka), na úrovni Zamarłej Turne a Dolinka pod Kołem.[1]

Dolinu obklopujú tieto hrebene a štíty:

Horné poschodia doliny tvoria: Dolinka Pusta a Dolinka pod Kołem. V miestach, kde sa dolina rozširuje je: Wyżnie Solnisko, Niżnie Solnisko, Nowe Solnisko, Stare Solnisko.

Opis doliny[upraviť | upraviť zdroj]

Dolina Pięciu Stawów Polskich je vysokohorská poľadovcová dolina, vo výške 1 625 – 1 900 m n. m., dlhá 4 km, o rozlohe 6,5 km². Je súčasťou poľského Tatranského národného parku. Ohraničujú ju žulové štíty, vypĺňajú skalné suťoviská s veľkými balvanmi, zrkadlia sa v nej plesá a spestrujú ju trávnaté a kosodrevinové porasty. Jej údolia vyhĺbil ľadovec, po ktorom tu ostalo niekoľko plies. Najväčšie z nich je Wielki Staw Polski vo výške 1 665 m n. m. (31,14 ha, hĺbka 79,3 m). Ďalšie veľké plesá: Zadni Staw Polski, Czarny Staw Polski, Mały Staw Polski, Przedni Staw Polski a Wole Oko. Ďalšie sú menšieho významu.

V minulých časoch dolinu využívali pastieri a bola súčasťou Hali Pięć Stawów. Towarzystwo Tatrzańske pred druhou svetovou vojnou začalo od goralov vykupovať pozemky. Neskôr dolina bola zahrnutá do poľského Tatranského národného parku. Kravy sa tu pásli do roku 1968.

Príroda[upraviť | upraviť zdroj]

Úbočia doliny sú porastene kosodrevinou a vysokohorskými rastlinami. Rastie tu napríklad prilbica tuhá pravá (Aconitum firmum subsp. maninense), pabodliak nízky (Saussurea pygmaea Spreng), jarabina mišpuľková (Sorbus camamesplilus (L.) Crantz), všivec karpatský (Pedicularis hacquetii Graf), lyžičník tatranský (Cochlearia tatrae Borbás), ostrica Lachenalova (Carex lachenalii Schkuhr), ostrica málokvetá (Carex pauciflora L.) a mnohé iné rastúce väčšinou len v Tatrách. V doline sa objavujú medvede, kamzíky, svište, jelenia zver aj rysy.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Turisti objavili dolinu na začiatku 19. storočia. Okrem iných ju navštívili Stanisław Staszic a Seweryn Goszczyński. Na konci 19. storočia v doline bolo vybudovaných niekoľko turistických chodníkov. V zime 21. – 22. januára 1894 prvými známymi návštevníkmi boli Jan Grzegorzewski a horský vodca Bartłomiej Obrochta.

Nad Przednim Stawem Polskim (Predným plesom) je Chata PTTK v Doline Pięciu Stawów Polskich. Prvú chatu v doline postavilo Towarzystwo Tatrzańskie v roku 1876 nad Małym Stawem (Malým plesom). V roku 1898 k nej pristavili drevenú chatku, ktorú preniesli z Czerwonych Brzeżków (neďaleko Rusinowej Polany). Tretiu chatu Towarzystwo Tatrzańske, postavilo v rokoch 1924 – 1927 na severozápadnej moréne Małeho Stawu. Chata niesla meno Leopolda Świerza, neskôr Leopolda i Mieczysława Świerzówcov. V roku 1945 zhorela. V rokoch 1946 – 1947 na svahu Wyżniej Kopy Towarzystwo Tatrzańskie vybudovalo provizórny príbytok pre turistov. Chata stojaca nad Przednim Stawem Polskim (Predné poľské pleso), ktorá bola postavená v rokoch 1948 – 1953, je najvyššie položenou chatu na poľskej strane Vysokých Tatier. Nesie meno Leopolda Świerza.

Turistické cesty[upraviť | upraviť zdroj]

  • zelená turistická značka po zelenej značke z Doliny Roztoki k Wielkemu Stawu z Chaty PTTK Wincenta Pola v Doline Roztoki a cesty z Palenicy Białczańskiej na Morské oko.
    • Čas túry od chaty v Doline Roztoki k Wielkiemu Stawu: 2:20 h, ↓ 1:50 h.
    • Čas túry od Mickiewiczovych vodopádov na Morské oko a k Wielkiemu Stawu: 2:05 h, ↓ 1:40 h.
  • Po čiernej turistickej značke alternatívnou cestou k chate pri plese Przedni Staw Polski.
    • Čas túry od križovatky chodníka zelená turistická značka značeného zelenou značkou: 40 min, ↓ 30 min.
  • modrá turistická značka po modrej značke od Morského oka cez Świstówku Roztocku okolo chaty nad Przednim Stawem a ďalej na sedlo Závrat.
    • Čas túry od Morského oka ku chate nad Przednim Stawem: 2 h, s návratom 1:40 h.
    • Čas túry do sedla: 1:40 h, ↓ 1:30 h.
  • Po čiernej turistickej značke od Wielkiego Stawu na Kozi Wierch. Čas túry: 1:30 h, ↓ 1 h.
  • žltá turistická značka po žltej značke od Wielkiego Stawu na sedlo Krzyżne. Čas túry: 1:50 h, ↓ 1:20 h.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ANDRÁŠI, Július; PARYSKI, Witold. Vysoké Tatry: výber horolezeckých výstupov. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1974. 212 s. 77-022-74.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]