Rys ostrovid

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
rys ostrovid
Lynx lynx 1 (Martin Mecnarowski).jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Lynx lynx
Linnaeus, 1758
Synonymá
Felis lynx
Eurasian Lynx area.png
Rozšírenie rysa ostrovida
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Rys ostrovid[2] (Lynx lynx) je najväčšia voľne žijúca mačkovitá šelma v Európe patriaca do čeľade mačkovité. Vyskytuje sa na niekoľkých izolovaných územiach v strednej, severovýchodnej Európe, na Sibíri po centrálne ázijské pohoria[2] a v malej časti severnej Ázie. Výskyt na Slovensku bol doložený na 52,9 % územia.[2] V minulosti bol takmer vyhubený, no vďaka ochrane sa jeho populačná hustota zväčšila. Obýva najmä boreálne lesy a loví malé a oslabené kopytníky srnčej a diviačej zveri.

Vzhľad[upraviť | upraviť kód]

Rys ostrovid je najväčšou európskou mačkovitou šelmou, s dĺžkou tela od 80 do 130 cm, dĺžkou chvosta 25 cm, výškou v kohútiku až 70 cm. Samce obyčajne vážia od 18 do 30 kg a samice od 10 do 21 kg.[3][4][5] Samce rysa na Sibíri, kde tieto druhy dosahujú väčšiu veľkosť tela, môžu vážiť až 38 kg údajne dokonca až 45 kg.[6][7] Charakteristickým znakom všetkých rysov sú trojuholníkové uši s čiernymi chlpmi na ich koncoch a tiež čierny koniec chvosta.

Sfarbenie je veľmi rôznorodé, všeobecne sa ale dá povedať, že čím severnejšie rys žije, tým má svetlejšiu srsť, aby bol čo najlepšie maskovaný v zasneženej krajine. Základná farba jeho srsti je šedá so žltkastým až hrdzavým sfarbením a s hnedými až červenohnedými škvrnami. Zimná srsť je podstatne dlhšia a hustejšia, s menej výraznou škvrnitosťou. Stredom chrbta sa často tiahne tmavý pás, brucho je zreteľne svetlejšie až biele.[8]

Etológia a rozmnožovanie[upraviť | upraviť kód]

Rys je aktívny hlavne počas noci, na tichých lokalitách môže byť viditeľný aj cez deň, kedy sa rád slní. Obyčajne však v priebehu dňa odpočíva v skalných úkrytoch alebo v húštinách. Výnimkou je obdobie ruje, kedy je cez deň aktívny bežne. Množstvo a miera denných presunov sa líši u každého jedinca, boli zaznamenané aj presuny dlhšie ako 25 km.[9]

Samec žije samotársky, len v dobe párenia sa zdržuje so samicou. V tomto období sprevádza samicu niekedy aj viac samcov, ktorí spolu bojujú. Ruja prebieha vo februári a marci, gravidita trvá 10 týždňov. V máji až júni rodí samica 2–4 mláďatá, väčšinou v húštinách, skalných dutinách či pod vývratom. Mláďatá sa rodia slepé, vidieť začnú po 16–17 dňoch a kojenie trvá dva až tri mesiace. Mláďatá zostávajú v spoločnosti matky až do ďalšej ruje, matka ich najprv kŕmi a nato učí loviť. Pohlavnú dospelosť mláďatá dosahujú medzi druhým a tretím rokom.

Dospelé rysy si vytyčujú teritórium, ktorého celková veľkosť závisí na úživnosti prostredia a pohybuje sa od niekoľkých desiatok až po niekoľko stoviek km². Teritórium sa delí na domovský okrsok (jadro teritória, ktoré si jedinec značkuje trusom a močom a urputne ho bráni proti votrelcom; jeho veľkosť sa v priebehu roka obvykle výrazne mení) a okrajový okrsok. Teritória dvoch samcov sa spravidla neprekrývajú (alebo sa prekrývajú len nepatrne), oproti tomu samec strpí prekrytie svojho teritória jedným alebo aj niekoľkými samičími teritóriami.

Rozšírenie[upraviť | upraviť kód]

Pôvodný areál druhu zahŕňal lesy mierneho pásma v celej Eurázii, avšak systematický lov zo strany človeka a likvidácia prirodzeného prostredia viedli k jeho výraznému zmenšeniu a samozrejme k výraznému poklesu početnosti druhu. V súčasnosti relatívne súvislá časť areálu tohto druhu zasahuje zo severnej časti RuskaFennoškandinávie a do Poľska. Ďalšie rozšírenie (najmä v Európe) je nesúvislé. Väčšie územia s relatívne silnými populáciami sa dajú nájsť v Karpatoch, na Balkáne a v Španielsku. V ostatných častiach západnej a strednej Európy, kde bol rys až na niekoľko lokálne prežívajúcich populácií v 18. a 19. storočí vyhubený, existujú iba malé lokálne populácie, väčšinou novovzniknuté reintrodukciou alebo migráciou. V súčasnosti dochádza k snahe o reintrodukciu a obnovenie populácií rysa na mnohých miestach Európy, avšak ide o komplikovaný a pomalý proces, na mnohých miestach brzdený až marený pytliactvom a nepriateľským postojom poľovníkov. V súčasnosti sa odhaduje, že v Európe (bez Ruska), žije asi 7  500 jedincov, z toho 2 500 v Fennoškandinávii, 2 000 v Pobaltských štátoch[10] a 2 800 v Karpatskej oblasti (Česko, Slovensko, Poľsko, Rumunsko, Bosna a Hercegovina a Srbsko).[11]

Rozšírenie na Slovensku[upraviť | upraviť kód]

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 228 (52,9 % rozlohy Slovenska), prechodne sa vyskytoval v 27 (6,3 %) kvadrátoch, do roku 1964 bol známy jeho trvalý výskyt len 122 (28,3 %) kvadrátoch. Pohybuje sa v nadmorských výškach 180 (obec Dedinka) – 2 180 m n. m. (Volovcovo sedlo vo Vysokých Tatrách).[2]

Na Slovensku sa v karpatských pohoriach v nadmorských výškach 800 až 1000 m. n m. zachoval a zásluhou úplnej ochrany po druhej svetovej vojne sa jeho početnosť tak zvýšila, že začal prenikať aj viac na západ, na moravské územie.[12] Nachádza sa vo väčšine národných parkov Slovenska a v ostatných chránených územiach.[13][14]

Ekosozologický status od roku 2001 EN - ohrozený.[15]

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2007 – 2012:[16]

  • pre alpský bioregión bola 300 – 400 jedincov. Krátkodobý trend i veľkosť územia za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1988 (1988 – 2012) a veľkosť územia boli stabilné. Kvalita biotopov bola vyhodnotená ako priemerná a stabilná.
  • pre panónsky bioregión bola 2 – 10 jedincov. Krátkodobý trend i veľkosť územia za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1988 (1988 – 2012) a veľkosť územia boli neznáme. Kvalita biotopov bola vyhodnotená ako priemerná s neznámym trendom.

Z pohľadu výskytu v Karpatoch bol v rámci projektu Bioregio[17] v roku 2014 vypracovaný návrh ekosozologického statusu za celé pohorie ako aj za Slovensko EN - ohrozený.[18]

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2013 – 2018:[19]

  • pre alpský bioregión bola 300 – 400 jedincov. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2007 – 2019) bol stabilný. Kvalita i plocha obývaného biotopu bola vyhodnotená ako stabilná.
  • pre panónsky bioregión bola 2 – 10 jedincov. Krátkodobý trend, kvalita i plocha obývaného biotopu za posledných 12 rokov (2007 – 2019) boli neznáme.

Lov[upraviť | upraviť kód]

Rys na svoju obeť číha v úkryte. Nie je veľmi vytrvalý prenasledovateľ. Útočí z bezprostrednej blízkosti a ak ju rýchlo neskolí, po niekoľkých desiatkach metrov (100 m) s prenasledovaním prestáva. Menšiu korisť zabíja zahryznutím sa do hlavy, väčšiu zahryznutím sa do hrdla a zadusením.

Rys má výborný zrak. Za denného svetla rozozná hlodavca na 75 m, zajaca na 300 m, svišťa na 400 m a srnca na 500 m.

Systematika[upraviť | upraviť kód]

Presná klasifikácia poddruhov Rysa ostrovida je stále subjektom rozhovorov, ale na základe poslednej interpretácie, je zoznam nasledovný:[20]

Ochrana[upraviť | upraviť kód]

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 3690 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[21]

Rys ostrovid je druh európskeho významu[21], ktorý sa vyskytuje v 85 územiach európskeho významu.[22]

Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha III)[23] a smernici o biotopoch (Príloha II a IV).

V Národnom parku Malá Fatra prebieha od roku 1999 projekt s cieľom zistiť či je možné rysov narodených v ZOO vrátiť do prírody. Projekt bol úspešný, v roku 2010 bol pripravený dokumentárny film Návrat rysov.[24]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Breitenmoser, U., Mallon, D.P., von Arx, M. & Breitenmoser-Wursten, C. Lynx lynx [online]. . Dostupné online.
  2. a b c d KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík, Pavel Hell, Jozef Bučko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Rys ostrovid - Lynx lynx, s. 417 – 423.
  3. Eurasian lynx [online]. Peter Jackson, 24. apríl 1997, [cit. 2007-05-28]. Dostupné online.
  4. Science & Nature - Wildfacts - Eurasian lynx [online]. BBC, 25. júl 2008, [cit. 2010-12-29]. Dostupné online.
  5. [1] (2011).
  6. San Diego Zoo's Animal Bytes: Lynx [online]. Sandiegozoo.org, [cit. 2010-12-29]. Dostupné online.
  7. Boitani, Luigi, Simon & Schuster's Guide to Mammals. Simon & Schuster/Touchstone Books (1984), ISBN 978-0-671-42805-1
  8. Sunquist, Mel; Sunquist, Fiona. Wild cats of the World. Chicago : University of Chicago Press, 2002. ISBN 0-226-77999-8. S. 164–176.
  9. Inwentaryzacja wilka i rysia [online]. Zakład Badania Ssaków PAN, [cit. 2008-11-06]. Dostupné online.
  10. ELOIS - Populations - Balkan population [online]. Kora.ch, [cit. 2010-12-29]. Dostupné online.
  11. Large Carnivore Initiative for Europe Species fact sheet - Lynx lynx [online]. Large Carnivore Initiative for Europe, [cit. 2007-05-28]. Dostupné online.
  12. SLÁDEK, Jozef; MOŠANSKÝ, Aristid. Cicavce okolo nás.. Martin : Osveta, 1985.
  13. Natura 2000 Sites - Rys ostrovid [online]. State Nature Conservancy SR, [cit. 2007-05-28]. Dostupné online.
  14. Slovakia (SK) [online]. Eurasian Lynx Online Information System for Europe, [cit. 2007-05-28]. Dostupné online.
  15. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam cicavcov (Mammalia) Slovenska: Dávid Žiak, Peter Urban (en: Red (Ecosozological) List of Mammals (Mammalia) of Slovakia), s. 154 - 156.
  16. ČERNECKÝ,J., GALVÁNKOVÁ,J., POVAŽAN,R., SAXA,A., ŠEFFER,J., ŠEFFEROVÁ,V., LASÁK,R., JANÁK,M. 2014. Správa o stave biotopov a druhov európskeho významu za obdobie rokov 2007 – 2012 v Slovenskej republike (Conservation status of habitats and species of Community interest in the period of 2007 – 2012 in the Slovak republic); [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2020-03-25]. Dostupné online. ISBN 978-80-89310-79-1.
  17. https://www.interregeurope.eu/bioregio/
  18. Red List of Species, Habitats and Invasive Alien Species in the Carpathians (draft), editor: Ján Kadlečík [online]. the State Nature Conservancy of the Slovak Republic, ccibis.org, 2014, [cit. 2020-03-23]. Dostupné online. (En)
  19. Správa o stave druhov európskeho významu (reporting) v zmysle čl. 17 smernice o biotopoch za roky 2013 - 2018 (Annex B - Report format on the 'main results of the surveillance under Article 11' for Annex II, IV & V species) [online]. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, cdr.eionet.europa.eu, 04. 09. 2019, [cit. 2020-03-24]. Dostupné online. (En)
  20. ELOIS - Eurasian Lynx Online Information System [online]. Kora.ch, [cit. 2010-12-29]. Dostupné online.
  21. a b Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-05-15]. Dostupné online.
  22. Lokality Natura 2000 druhu rys ostrovid [online]. sopsr.sk, [cit. 2020-05-15]. Dostupné online.
  23. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-21]. Dostupné online.
  24. HULÍK, Tomáš; MAJDA, Miloš. Navratrysov.sk - Domov – návrat rysov do voľnej prírody, Rys ostrovid [online]. navratrysov.sk, 2010, [cit. 2020-05-16]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]