Rys ostrovid

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rys ostrovid
Lynx lynx 1 (Martin Mecnarowski).jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Lynx lynx
Linnaeus, 1758
Synonymá
Felis lynx
Eurasian Lynx area.png
Rozšírenie rysa ostrovida
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Rys ostrovid[2] (Lynx lynx) je najväčšia voľne žijúca mačkovitá šelma v Európe patriaca do čeľade mačkovité. Vyskytuje sa na niekoľkých izolovaných územiach v strednej, severovýchodnej Európe, na Sibíri po centrálne ázijské pohoria[2] a v malej časti severnej Ázie. Výskyt na Slovensku bol doložený na 52,9 % územia.[2] V minulosti bol takmer vyhubený, no vďaka ochrane sa jeho populačná hustota zväčšila. Obýva najmä boreálne lesy a loví malé a oslabené kopytníky srnčej a diviačej zveri.

Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Rys ostrovid je najväčšou európskou mačkovitou šelmou, s dĺžkou tela od 80 do 130 cm, dĺžkou chvosta 25 cm, výškou v kohútiku až 70 cm. Samce obyčajne vážia od 18 do 30 kg a samice od 10 do 21 kg.[3][4][5] Samce rysa ostrovida na Sibíri, kde tieto druhy dosahujú väčšiu veľkosť tela, môžu vážiť až 38 kg údajne dokonca až 45 kg.[6][7] Charakteristickým znakom všetkých rysov sú trojuholníkové uši s čiernymi chlpmi na ich koncoch a tiež čierny koniec chvosta.

Sfarbenie je veľmi rôznorodé, všeobecne sa ale dá povedať, že čím severnejšie rys žije, tým má svetlejšiu srsť, aby bol čo najlepšie maskovaný v zasneženej krajine. Základná farba jeho srsti je šedá so žltkastým až hrdzavým sfarbením a s hnedými až červenohnedými škvrnami. Zimná srsť je podstatne dlhšia a hustejšia, s menej výraznou škvrnitosťou. Stredom chrbta sa často tiahne tmavý pás, brucho je zreteľne svetlejšie až biele.[8]

Etológia a rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Rys je aktívny hlavne počas noci, na tichých lokalitách môže byť videný aj cez deň, kedy sa rád slní. Obyčajne však v priebehu dňa odpočíva v skalných úkrytoch alebo v húštinách. Výnimkou je obdobie ruje, kedy je cez deň aktívny bežne. Množstvo a miera denných presunov sa líši u každého jedinca, boli zaznamenané aj presuny dlhšie ako 25 km.[9]

Samec žije samotársky, len v dobe párenia se zdržuje so samicou. V tomto období sprevádza samicu niekedy aj viac samcov, ktorí spolu bojujú. Ruja prebieha vo februári a marci, gravidita trvá 10 týždňov. V máji až júni rodí samica 2–4 mláďatá, väčšinou v húštinách, skalných dutinách či pod vývratom. Mláďata sa rodia slepé, vidieť začnú po 16–17 dňoch a kojenie trvá dva až tri mesiace. Mláďatá zostávajú v spoločnosti matky až do ďalšej ruje, matka ich najprv kŕmi a nato učí loviť. Pohlavnú dospelosť mláďatá dosahujú medzi druhým a tretím rokom.

Dospelé rysy si vytyčujú teritórium, ktorého celková veľkosť závisí na úživnosti prostredia a pohybuje sa od niekoľkých desiatok až po niekoľko stoviek km². Teritórium sa delí na domovský okrsok (jadro teritória, ktoré si jedinec značkuje trusom a močom a urputne ho bráni proti votrelcom; jeho veľkosť sa v priebehu roka obvykle výrazne mení) a okrajový okrsok. Teritória dvoch samcov sa spravidla neprekrývajú (alebo sa prekrývajú len nepatrne), oproti tomu samec strpí prekrytie svojho teritória jedným alebo aj niekoľkými samičími teritóriami.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodný areál druhu zahŕňal lesy mierneho pásma v celej Eurázii, avšak systematický lov zo strany človeka a likvidácia prirodzeného prostredia viedli k jeho výraznému zmenšeniu a samozrejme k výraznému poklesu početnosti druhu. V súčasnosti relatívne súvislá časť areálu tohto druhu zasahuje zo severnej časti RuskaFennoškandinávie a do Poľska. Ďalšie rozšírenie (najmä v Európe) je nesúvislé. Väčšie územia s relatívne silnými populáciami sa dajú nájsť v Karpatoch, na Balkáne a v Španielsku). V ostatných častiach západnej a strednej Európy, kde bol rys až na niekoľko lokálne prežívajúcich populácií v 18. a 19. storočí vyhubený, existujú iba malé lokálne populácie, väčšinou novovzniknuté reintrodukciou alebo migráciou. V súčasnosti dochádza k snahe o reintrodukciu a obnovenie populácií rysa na mnohých miestach Európy, avšak ide o komplikovaný a pomalý proces, na mnohých miestach brzdený až marený pytliactvom a nepriateľským postojom poľovníkov. V súčasnosti sa odhaduje, že v Európe (bez Ruska), žije asi 7  500 jedincov, z toho 2 500 v Fennoškandinávii, 2 000 v Pobaltských štátoch[10] a 2 800 v Karpatskej oblasti (Česko, Slovensko, Poľsko, Rumunsko, Bosna a Hercegovina a Srbsko).[11]

Rozšírenie na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 228 (52,9 % rozlohy Slovenska), prechodne sa vyskytoval v 27 (6,3 %) kvadrátoch, do roku 1964 bol známy jeho trvalý výskyt len 122 (28,3 %) kvadrátoch. Pohybuje sa v nadmorských výškach 180 (obec Dedinka) – 2 180 m n. m. (Volovcovo sedlo vo Vysokých Tatrách).[2]

Na Slovensku sa v karpatských pohoriach v nadmorských výškach 800 až 1000 m. n m. zachoval a zásluhou úplnej ochrany po druhej svetovej vojne sa jeho početnosť tak zvýšila, že začal prenikať aj viac na západ, na moravské územie. Nachádza sa vo väčšine národných parkov Slovenska a v ostatných chránených územiach.[12][13]

Lov[upraviť | upraviť zdroj]

Rys na svoju obeť číha v úkryte. Nie je veľmi vytrvalý prenasledovateľ. Útočí z bezprostrednej blízkosti a ak ju rýchlo neskolí, po niekoľkých desiatkach metrov (100 m) s prenasledovaním prestáva. Menšiu korisť zabíja zahryznutím sa do hlavy, väčšiu zahryznutím sa do hrdla a zadusením.

Rys má výborný zrak. Za denného svetla rozozná hlodavca na 75 m, zajaca na 300 m, svišťa na 400 m a srnca na 500 m.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Presná klasifikácia poddruhov Rysa ostrovida je stále subjektom rozhovorov, ale na základe poslednej interpretácie, je zoznam nasledovný:[14]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Breitenmoser, U., Mallon, D.P., von Arx, M. & Breitenmoser-Wursten, C. Lynx lynx [online]. . Dostupné online.
  2. a b c d KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík, Pavel Hell, Jozef Bučko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Rys ostrovid - Lynx lynx, s. 417 – 423.
  3. Eurasian lynx [online]. Peter Jackson, 24. apríl 1997, [cit. 2007-05-28]. Dostupné online.
  4. Science & Nature - Wildfacts - Eurasian lynx [online]. BBC, 25. júl 2008, [cit. 2010-12-29]. Dostupné online.
  5. [1] (2011).
  6. San Diego Zoo's Animal Bytes: Lynx [online]. Sandiegozoo.org, [cit. 2010-12-29]. Dostupné online.
  7. Boitani, Luigi, Simon & Schuster's Guide to Mammals. Simon & Schuster/Touchstone Books (1984), ISBN 978-0-671-42805-1
  8. Sunquist, Mel; Sunquist, Fiona. Wild cats of the World. Chicago : University of Chicago Press, 2002. ISBN 0-226-77999-8. S. 164–176.
  9. Inwentaryzacja wilka i rysia [online]. Zakład Badania Ssaków PAN, [cit. 2008-11-06]. Dostupné online.
  10. ELOIS - Populations - Balkan population [online]. Kora.ch, [cit. 2010-12-29]. Dostupné online.
  11. Large Carnivore Initiative for Europe Species fact sheet - Lynx lynx [online]. Large Carnivore Initiative for Europe, [cit. 2007-05-28]. Dostupné online.
  12. Natura 2000 Sites - Rys ostrovid [online]. State Nature Conservancy SR, [cit. 2007-05-28]. Dostupné online.
  13. Slovakia (SK) [online]. Eurasian Lynx Online Information System for Europe, [cit. 2007-05-28]. Dostupné online.
  14. ELOIS - Eurasian Lynx Online Information System [online]. Kora.ch, [cit. 2010-12-29]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]