Malý Ganek
| Malý Ganek | |
| vrch | |
 Malý Ganek, Prostredný Ganek a Ganek (poľský popis)
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Nadmorská výška | 2 425 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′27.6″S 20°6′13.9″V / 49,174333°S 20,103861°V |
| Najľahší výstup | (0+), ale dosť exponovaný, vedie do Gankovej štrbiny a po hrebeni na vrchol.
Výstup len s horským vodcom |
| Prvovýstup | Karol Potkański, Jęndrzej Wala ml., Jan Bachleda Tajber |
| - dátum | 1892 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Malý Ganek | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Malý Ganek (nesprávne Malý Gánok, poľ. Mały Ganek, nem. Kleiner Ganek, maď. Kis Ganek) je severozápadný satelit (Veľkého) Ganku vo Vysokých Tatrách. Od masívu Vysoká ho delí Rumanovo sedlo, od Prostredného Ganku Malá Ganková štrbina a na severe z neho vybieha samostatný bočný hrebeň medzi Ťažkú a Bielovodskú dolinu. Z južnej strany leží pod Malým Gankom severovýchodné odvetvie Zlomísk a Rumanova dolinka.[1]
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Gang, „gánok“ znamená ľudový zastaraný slovenský pojem pre verandu, v regionálnom dialekte sa vyslovuje „ganek“. Vzťahuje sa na typickú terasu, sutinovú rampu, ktorá pozdĺžne pretína severozápadnú stenu Malého Ganku vo výške takmer 300 metrov nad Ťažkou dolinou. Nazývame ju Galériou Ganku. Názov prešiel do literatúry a kartografie vo svojej miestnej nárečovej forme. Nakoľko známejšia a správnejšia forma názvu „gánok“ je už archaická, rešpektuje sa všeobecne ľudový názov „ganek“ aj v ustálenej tatranskej zemepisnej nomenklatúre. Adjektívum „malý“ diferencuje tento vrchol od susedného Prostredného Ganku a od najvyššieho štítu masívu, od Ganku.[1]
Výstupy[upraviť | upraviť zdroj]
Nedá sa predpokladať, že by na jeho vrchole stáli dávni hľadači pokladov, a tak prvými doloženými turistami na jeho vrchole boli Poliaci Karol Potkański s horskými vodcami Jęndrzejom Walom ml. a Janom Bachledom Tajberom. Bolo to 25. augusta 1892, keď sa rozhodli vystúpiť na (Veľký) Ganek západným hrebeňom z Rumanovho sedla. Severovýchodná stena pod Galériou Ganku je však oveľa väčší horolezecký problém.[2]
Turistika[upraviť | upraviť zdroj]
Výstup na štít je možný len s horským vodcom. Najľahšia túra (0+), ale dosť exponovaná, vedie do Gankovej štrbiny, širokého sedla medzi Rumanovým štítom a Gankom a potom po hrebeni na vrchol.[3]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
- ↑ ANDRÁŠI, Július; ANDRÁŠI, Arno. Tatranské vrcholy, vysokhorský sprievodca. Bratislava : Šport, 1973. 77-025-7311-6.