Hlavný hrebeň Západných Tatier

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hrebeň pohoria

Hlavný hrebeň Západných Tatier sa tiahne v dĺžke 42 km od Hutianskeho po Ľaliové sedlo. Jeho najvyšším bodom je Baníkov (2 178,0 m), lebo Bystrá leží už v južnej rázsoche Blyšťa. Výškové rozdiely má úhrnom asi 9 150 m (Puškáš), teda prevýšenie zhruba polovicu.

V úseku Pyšné sedlo – Temniak síce miestami vidno chodník, ale nie je značený, a teda vstup naň nie je povolený. Prístup na Tomanovské sedlo zo slovenskej strany, z Tichej doliny, bol pri našom vstupe do Schengenu uzavretý. Bivakovanie na hrebeni je zakázané a zvlášť v letnom období dôsledne sankcionované.

Uvádzané sú štíty a skaly v tomto hrebeni od západu na východ, ako aj sedlá medzi nimi – tie sú kurzívou. Úsek po Volovec je súčasťou Roháčov, od Tomanovského sedla zas Červených vrchov. Od Volovca hrebeň tvorí štátnu hranicu s Poľskom. Niektoré objekty v pohraničnom hrebeni majú v mapách len poľský názov. Tri kopy sa od východu volajú Prvá, Druhá a Tretia kopa.

Hlavný hrebeň[upraviť | upraviť zdroj]

Hutianske sedlo (1 185 m) – Biela skala (1 316 m) – - sedlo pod Bielou skalou – Radové skaly – Sivý vrch (1 804,6 m) – Pálenica (1 573 m) – Redikalné (1 651,2 m) – Pálenica (1 752,6 m) – Brestová (1 902,6 m) – Teľaciarky – sedlo Parichvost (1 855,5 m) – Salatín (2 047,5 m) – Skriniarky – Spálená (2 083,3 m) – Pachoľa (2 166,6 m) – Baníkovské sedlo (2 040,4 m) – Baníkov (2 178,0 m) – Hrubá Kopa (2 166,4 m) -Tri Kopy – Smutné sedlo (1 962,5 m) – Nohavica (2 051,7 m) – Plačlivô (2 124,6 m) – neoznačené sedlo (1 962,5 m) – Ostrý Roháč (2 087,5 m) – Jamnícke sedlo (1 910,4 m) – Volovec (2 063,4 m) – Deravá (1 955,4 m) – sedlo pod Deravou (1 821,6 m) – Hrubý vrch (2 136,9 m) – Jarzabcza Przelecz (1 954 m) – Končistá (1 993,5 m) – Račkovo sedlo (1 965 m) – Klin (2 172,7 m) – Gáborovo sedlo (1 937,5 m) – Banistá (Liliove turnie) – Bystré sedlo (1 946,4 m) – Blyšť (2 154,7 m) – Pyšné sedlo (1 791,6 m) – Veľká Kamenistá (2 127,4 m) – Hlinské sedlo (1 913 m) – Smrečiny (2 068,2 m) – Smrečinské sedlo (1 798,9 m) – Poľská Tomanová (1 977,3 m) – Suchy Wierch Tomanowy (1 860,3 m) – Tomanovské sedlo (1 685,9 m) – Stoly (1 947,2 m)- Temniak (2 096,3 m) – Kresanica (2 121,9 m) – Litworowa przelecz (2 037 m) – Malolučniak (2 104,8 m) – Kondratova Kopa (2 004,6 m) – Kondracké sedlo (1 863,3 m) – Suchá Kopa (1 893,4 m) – Goričková (1 912,2 m) – sedlo pod Zákosmi (1 812 m) – Kasprov vrch (1 986,7 m) – Suché sedlo (1 949,1 m) – Beskyd (2 012 m) – Ľaliové sedlo (1 947 m).

Prechody hlavného hrebeňa[upraviť | upraviť zdroj]

V druhej polovici 20. storočia sa dosť často chodil (a liezol) kompletný hrebeň Tatier Západných – Vysokých – Belianskych, v lete aj v zime. Stručný výber zaujímavých prechodov:

  • 1875 Prvý letný prechod hrebeňa Západných Tatier, ale z Osobitej, T. Chalubiński.
  • 1902 Od Salatína až po Čubrinu, T. Eichenwald, F. Rabowski, J. B. Tajber a W. Tylka Suleja.
  • 1955 Prvý letný prechod kompletného hrebeňa BelianskeVysokéZápadné Tatry, Z. Hegerle, Z. Krysa, J. Piotrowski, R. W. Schramm a J. Staszel, 11 dní.
  • 1956 Prvý úplný prechod v zime, A. Veverka plus 11 horolezcov z Moravy.
  • 1970 Druhý zimný prechod kombinácie Západné – Vysoké Tatry, I. Dieška, P. a O. Pochylý.
  • 1975 Prvé letné sólo Belianske – Vysoké – Západné Tatry, K. Źurek.
  • 1978 Prvé zimné sólo Západné – Vysoké – Belianske Tatry, 75 km, P. Pochylý, 16 dní.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mapa Západné Tatry 1 : 25 000, Harmanec.
  • A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, monografia, I.-X. diel.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]