Preskočiť na obsah

Spálená (vrch v Západných Tatrách)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Spálená
vrch
Spálená
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okresy Liptovský Mikuláš, Tvrdošín
Obce Jalovec, Zuberec
Časť Roháče
Pohorie Tatry
Podcelok Západné Tatry
Povodia Váh, Orava
Nadmorská výška 2 083,3 m n. m.
Relatívna výška 60 m
Súradnice 49°12′27″S 19°42′26″V / 49,2074°S 19,7072°V / 49.2074; 19.7072
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup zo Zverovky cez Baníkovské sedlo
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Spálená
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Spálená[1] (2 083,3 m n. m.[2]) je vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier.[2] Leží v závere Hlbokej doliny nad obcou Jalovec, približne 18 km severovýchodne od Liptovského Mikuláša.[3]

Nachádza sa v západnej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a v ich časti Roháče.[4] Leží v Žilinskom kraji, v hrebeni na pomedzí Oravy a Liptova a zároveň na hranici okresov Liptovský Mikuláš a Tvrdošín. Zasahuje na katastrálne územie obcí Jalovec a Zuberec.[1][5] Najbližšími sídlami sú južne situovaná Konská a Žiar, juhozápadne leží Jalovec, severozápadne Zuberec a severovýchodne Oravice.[2] Masív leží v Tatranskom národnom parku.[3]

Spálená sa nachádza v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi Spáleným sedlom oddelenou Pachoľou (2 167 m n. m.) a Salatínom (2 048 m n. m.).[2] Na severozápade leží dolina Zadná Spálená, severovýchodne Tmavá Spálená a východne Spálená dolina, z ktorých voda odteká do Studeného potoka v povodí rieky Orava. Juhozápadné svahy padajú do kotla Vrece v hornej časti Hlbokej doliny, ktorou vodu odvádza do Jalovčanky v povodí Váhu Hlboký potok.[3] Severovýchodne z vrcholu vybieha krátka rázsocha na Prednú Spálenú.[2] Hrebeňom vedie značený turistický chodník.[3] V oblasti Skriniarok sa nachádza niekoľko úsekov zaistených reťazami.

Západným smerom sa nachádza Salatín (2 048 m n. m.), Zuberec (1 806 m n. m.), Pálenica (1 753 m n. m.), Sivý vrch (1 805 m n. m.), Lysec (1 830 m n. m.), Ostrá (1 764 m n. m.), Jalovecká hora (1 697 m n. m.) a Babky (1 566 m n. m.), južným Trnác (1 680 m n. m.), Široká (1 890 m n. m.), Ráztoka (1 948 m n. m.), Jalovecká kopa (1 938 m n. m.), Spáleným sedlom oddelená Pachoľa (2 167 m n. m.), Príslop (2 142 m n. m.), Baníkov (2 178 m n. m.) a Baranec (2 185 m n. m.), východným Smrek (2 072 m n. m.), Hrubá kopa (2 166 m n. m.), Plačlivé (2 125 m n. m.), Ostrý Roháč (2 088 m n. m.), Volovec (2 063 m n. m.) a Rákoň (1 879 m n. m.) a severným Lúčna (1 653 m n. m.), Predná Zábrať (1 577 m n. m.), Osobitá (1 687 m n. m.), Predná Spálená (1 789 m n. m.), Zadný Salatín (1 768 m n. m.) a Brestová (1 903 m n. m.).[2]

Lavínové žľaby

[upraviť | upraviť zdroj]

Priamo z masívu spadá smerom na severovýchod strmý lavínový žľab do Spálenej doliny a tiež smerom na juhozápad spadá do časti Hlbokej doliny nazývanej Vrece o niečo miernejší skalnatý žľab.

Skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú okolité vrcholy Západných Tatier, blízke doliny a časť Vysokých Tatier, pri vhodných podmienkach aj Skorušinské vrchy, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Malá Fatra, Chočské vrchy, Veľká Fatra a pohoria v priľahlej časti južného Poľska.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. a b c d e f TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-15]. Dostupné online.
  3. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-15]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-15]. Dostupné online.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-15]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-15]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-15]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]