Rákoň
| Rákoň | |
| Rakoń | |
| vrch | |
 Rákoň
| |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko
|
|---|---|
| Regióny | Žilinský, Malopoľský |
| Okresy | Tvrdošín, Powiat tatrzański |
| Obce | Zuberec, Witów |
| Časť | Roháče |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Západné Tatry |
| Povodia | Orava, Dunajec |
| Nadmorská výška | 1 876,3 m n. m. |
| Súradnice | 49°12′58″S 19°45′31″V / 49,216°S 19,7585°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  žltej značke zo Zverovky
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Rakoň | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Rákoň[1] (1 876,3 m n. m.[2]; poľ. Rakoń) je vrch v Západných Tatrách na slovensko-poľskej hranici. Leží nad Roháčskou dolinou nad Zubercom, približne 19 km juhovýchodne od Tvrdošína.[3]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v západnej časti Tatier, v podcelku Západné Tatry a ich časti Roháče.[4] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Žilinského kraja a Malopoľského vojvodstva. Západná časť hrebeňa patrí do katastra obce Zuberec[1] v okrese Tvrdošín, východná zasahuje na územie obce Witów v Powiate tatrzańskom.[5] Najbližšími sídlami sú severne situované Oravice, západne ležiaci Zuberec, južne Žiar, Konská a Pribylina, severovýchodne sa nachádza Kościelisko a Witów.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti a západné svahy zasahujú do národnej prírodnej rezervácie Roháčske plesá.[3]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Rákoň leží v hrebeni, vybiehajúcom severným smerom z Volovca (2 063 m n. m.) v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Je uzlovým vrchom, keďže sa tu na hrebeň Dlhý úplaz pripája od severozápadu rázsocha Zadná Zábrať. Západné svahy klesajú do Roháčskej doliny, ktorou vodu odvádza Studený potok do rieky Orava, severne leží Látaná dolina, ktorú odvodňuje potok Látaná. Východná časť klesá do Doliny Chochołowska Wyżnia, ktorou voda z tejto časti odteká do Čierneho Dunajca.[3]
Severným smerom sa nachádza Lúčnym sedlom oddelená Lúčna (1 653 m n. m.), Bobrovec (1 663 m n. m.), Roh (1 573 m n. m.), Kasne (1 541 m n. m.) a Osobitá (1 687 m n. m.), západným Štít (1 310 m n. m.), Predná Zábrať (1 577 m n. m.), Predný Salatín (1 624 m n. m.), Salatín (2 048 m n. m.), Spálená (2 083 m n. m.) a Baníkov (2 178 m n. m.), južným Hrubá kopa (2 166 m n. m.), Tri kopy (2 136 m n. m.), Plačlivé (2 125 m n. m.), Ostrý Roháč (2 088 m n. m.), sedlom oddelený Volovec (2 063 m n. m.), Deravá (1 955 m n. m.) a Jakubina (2 194 m n. m.) a východným Hrubý vrch (2 137 m n. m.), Končistá (1 994 m n. m.), Czerwony Wierch (1 766 m n. m.), Czubik (1 846 m n. m.), Trzydniowiański Wierch (1 758 m n. m.) a Kominiarski Wierch (1 829 m n. m.).[2] Vrcholom vedie značený turistický chodník.[3]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Hôľnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú okolité vrcholy Západných Tatier a dlízke doliny, no tiež Oravské Beskydy a podhorie v priľahlej oblasti južného Poľska.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-27]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-04-27]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-04-27]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-27]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-27]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-04-27]. Dostupné online.