Končistá (vrch v Západných Tatrách)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Končistá
Kończysty Wierch
vrch
Končistá
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Žilinský kraj, Malopoľské vojvodstvo
Okresy Liptovský Mikuláš, Powiat tatrzański
Obce Pribylina, Witów
Časť Liptovské Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Západné Tatry
Povodia Váh, Dunajec
Nadmorská výška 1 993,5 m n. m.
Súradnice 49°12′20″S 19°48′27″V / 49,2055°S 19,8074°V / 49.2055; 19.8074
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po žltej značke z Račkovej doliny
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Končistá (Západné Tatry)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Končistá[1] (1 993,5 m n. m.[2][3]; poľ. Kończysty Wierch) je vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží v závere Račkovej doliny nad Pribylinou, približne 19 km severne od Liptovského Hrádku.[4]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na západe strednej časti Tatier, v podcelku Západné Tatry a v ich časti Liptovské Tatry.[5] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Žilinského kraja a Malopoľského vojvodstva. Južná časť hrebeňa patrí do katastra obce Pribylina[1] v okrese Liptovský Mikuláš, severná zasahuje na územie obce Witów v Powiate tatrzańskom.[6] Najbližšími sídlami sú juhovýchodne situované Podbanské, južne Pribylina a Konská a severozápadne ležiace Oravice, severným smerom sa nachádza Witów a severovýchodne Kościelisko.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti.[4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Končistá leží v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi Hrubým vrchom (2 137 m n. m.) a Klinom (2 173 m n. m.). Je uzlovým vrchom, keďže severným smerom z neho vybieha mohutná rázsocha na Czubik (1 846 m n. m.). Južným smerom svahy klesajú do Račkovej doliny, ktorou voda odteká potokom Račková cez Račkove plesá do Belej v povodí Váhu. Severovýchodne sa nachádza Starorobocniańska dolina a severozápadne dolina Jarzabcza, ktoré ústia do mohutnej Doliny Chochołowskej. Nimi vodu z tejto časti hrebeňa odvádza potok Siwa Woda do Čierneho Dunajca.[4]

Východným smerom sa nachádza Ornak (1 854 m n. m.), Zadni Ornak (1 867 m n. m.), Poľská Tomanová (1 977 m n. m.), Smrečiny (2 068 m n. m.), Veľká Kamenistá (2 127 m n. m.), Blyšť (2 169 m n. m.), Račkovým sedlom oddelený Klin (2 173 m n. m.), Bystrá (2 248 m n. m.) a Kotlová (1 985 m n. m.), južným Nižná Bystrá (2 163 m n. m.), Ježová (2 043 m n. m.), Jakubina (2 194 m n. m.), Vyšná Magura (2 095 m n. m.), Ostredok (2 050 m n. m.), Nižná Magura (1 919 m n. m.), Hrubý vrch (2 137 m n. m.) a Baranec (2 185 m n. m.), západným Smrek (2 072 m n. m.), Plačlivé (2 125 m n. m.), Ostrý Roháč (2 088 m n. m.), Volovec (2 063 m n. m.), Deravá (1 955 m n. m.), Rákoň (1 879 m n. m.) a Czerwony Wierch (1 766 m n. m.) a severným Lúčna (1 653 m n. m.), Czubik (1 846 m n. m.), Trzydniowiański Wierch (1 758 m n. m.) a Kominiarski Wierch (1 829 m n. m.).[2] Vrcholom prechádza značený turistický chodník.[4]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Hôľnato-skalnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú tak okolité vrcholy Západných Tatier, no tiež Oravská Magura a Oravské Beskydy.[8]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

  • po červeno značenej turistickej hrebeňovke:
  • po žltej značke z Pribyliny cez rázc. Jamníckej a Račkovej doliny a Račkovo sedlo
  • po zelenej značke od severu z rázc. Trzydniowiański Wierch[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. a b c TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-25]. Dostupné online.
  3. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 38.
  4. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-04-25]. Dostupné online.
  5. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-04-25]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-25]. Dostupné online.
  7. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-25]. Dostupné online.
  8. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-04-25]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]