Zuberec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°15′31″S 19°36′46″V / 49,258611°S 19,612778°V / 49.258611; 19.612778
Zuberec
obec
Zuberec zo Siveho vrchu 2017 05.jpg
Zuberec a Habovka pri pohľade z juhu zo Sivého vrchu (1 805 m n. m.). V pozadí Oravská priehrada a Trstená.
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Tvrdošín
Región Orava
Rieky Borová voda, Studený potok
Nadmorská výška 760 m n. m.
Súradnice 49°15′31″S 19°36′46″V / 49,258611°S 19,612778°V / 49.258611; 19.612778
Rozloha 72,33 km² (7 233 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 838 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 25,41 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1592
Starosta Vladimír Šiška[3] (KDH, SMER-SD)
PSČ 027 32
ŠÚJ 510238
EČV TS
Tel. predvoľba +421-43
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Zuberec
Hlavná 289
027 32 Zuberec
E-mailová adresa obec@zuberec.sk
Telefón +421 43 5395 103
Fax +421 43 5395 359
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Zuberec
Webová stránka: www.zuberec.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Zuberec (poľ. Zuberzec, maď. Bölényfalu) je obec na Slovensku v okrese Tvrdošín, v regióne Orava.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Rozkladá sa v Studenej doline, na pomedzí Západných Tatier a Skorušinských vrchov, na sútoku Bôrovej vody a Studeného potoka. Obec leží na ceste II/584 z Podbiela do Liptovského Mikuláša a je vzdialená 20 km južne od Tvrdošína, 33 km severne od Liptovského Mikuláša a 26 km juhozápadne od poľsko-slovenského hraničného priechodu ChochołówSuchá Hora.

V Spálenej a Roháčskej doline sa nachádza významné lyžiarske stredisko Zverovka – Spálená, v blízkosti obce aj turisticky atraktívne Múzeum oravskej dediny.

Meno[upraviť | upraviť zdroj]

Meno Zuberec pochádza od slova Zubor (Zubor lesný), zvieraťa ktoré žilo na území Slovenska.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie zmienky o osade „Zwberczyc“ pochádzajú z roku 1593, kedy tu stálo 5 sedliackych domov. V náročných podmienkach budované sídlo však ešte v roku 1598 nebolo dobudované, no už v roku 1604, po vyplienení počas Bočkajovho povstania, Zuberec zanikol. Opätovné osídlenie šoltýskej obce sa spomína až v roku 1609 a o 15 rokov neskôr žilo v Zuberci už 12 rodín a približne 60 ľudí.[4]

V nepokojnom období 17. storočia za kuruckých bojov bola obec opakovane pustošená, najväčšie škody však spôsobili vojaci poľského kráľa Jána Sobieskeho v roku 1683. Osadníci zničenú obec postupne obnovovali a v roku 1715 žilo v Zuberci už 30 gazdov a spolu asi 150 ľudí. Často sa však vyskytovali neúrodné roky, ktoré decimovali obyvateľstvo a vyháňalo ich do úrodnejších regiónov. Mnohí chodili na sezónne poľnohospodárske práce do iných stolíc. Popri rozvoju remesiel miestni pálili vápno a tkali súkno. Koncom 18. storočia tu žilo 129 poddanských rodín, v roku 1870 mala obec 182 domov a 1 007 obyvateľov.[4]

Napriek drsným podmienkam sa populácia Zuberca zvyšovala a pokým tu v roku 1961 žilo 1 061 ľudí, v roku 1980 ich bolo 1 415 a v roku 1991 už 1 654. Zuberec sa stal obľúbenou rekreačnou oblasťou a bolo tu vybudovaných viac ako 70 chát.

Erb obce[upraviť | upraviť zdroj]

V erbe obce je pred psom utekajúci srnec (roháč) v zelenom poli silueta Roháčov s vychádzajúcim slnkom.

Pamiatky a múzeum[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol sv. Vendelína[upraviť | upraviť zdroj]

Múzeum oravskej dediny[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Múzeum oravskej dediny
  • Založené bolo v roku 1967, keď bol 24. septembra položený základný kameň múzea. Sprístupnené verejnosti bolo v roku 1975.

Iné pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Na území obce je postavených 14 historických krížov.

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Výhodná poloha v blízkosti Západných Tatier a Skorušinských vrchov predurčuje obec ako východiskové miesto turistov. Vyhľadávaná je najmä Roháčska dolina so širokými možnosťami letnej i zimnej rekreácie.

Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]

  • červená turistická značka turistická trasa: Zuberec – Ťatliakova chata
  • modrá turistická značka turistická trasa: Habovka – Zuberec – sedlo Prieková (Skorušinské vrchy)
  • modrá turistická značka turistická trasa: chata Zverovka – vrch Brestová (1 902 m n. m., hlavný hrebeň Západných Tatier)
  • modrá turistická značka turistická trasa: Adamcuľa – Roháčske plesá
  • zelená turistická značka turistická trasa: Zuberec – horáreň Biela skala
  • zelená turistická značka turistická trasa: Brestová – vrch Mikulovka (Skorušinské vrchy)
  • zelená turistická značka turistická trasa: Zverovka – sedlo pod Osobitou – vrch Lúčna
  • zelená turistická značka turistická trasa: rázc. v Smutnej doline – Roháčske plesá – Baníkovské sedlo (2 045 m n. m., hlavný hrebeň Západných Tatier)
  • žltá turistická značka turistická trasa: Zuberec – sedlo Pálenica (1 570 m n. m., hlavný hrebeň Západných Tatier)
  • žltá turistická značka turistická trasa: Brestová – Habovka
  • žltá turistická značka turistická trasa: Zverovka – vrch Rákoň

Lyžiarske strediská[upraviť | upraviť zdroj]

Na území obce sú v osade Zverovka tri lyžiarske strediská s deviatimi vlekmi:

  • Zuberec – Janovky
  • Zuberec – Milotín
  • Zverovka – Spálená

Podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Podroháčske folklórne slávnosti (v roku 2008 – XXXIII. ročník)
  • Goralský klobúčik (Medzinárodné preteky v zjazdovom lyžovaní)
  • Zuberský triatlon zdravia
  • Roháčsky triatlon
  • Cena Janoviek (preteky v lyžovaní – v obrovskom slalome)
  • Cena Milotína (preteky v lyžovaní – preteky vo večernom paralelnom slalome)
  • Štefanský výstup na Ťatliakovú chatu (v decembri)
  • Výstup a sv. omša na Lúčnej (v septembri)
  • Výstup na Osobitú
  • Výstup na Sivý vrch (v júni)
  • Sviatok Hôr (na začiatku júla)
  • Deň sv. Huberta (v auguste)
  • Oživené oravské remeslá (Múzeum oravskej dediny)
  • Od baču syra, od gazdinej koláča (Múzeum oravskej dediny)
  • Prechod na bežkách okolo Zuberca (vo februári)
  • WSA Eurocup Zuberec (preteky psích záprahov)

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. a b Založenie Zuberca [online]. zuberec.sk, [cit. 2017-05-30]. Dostupné online.
  5. História turistiky v Roháčoch [online]. angelfire.com, [cit. 2017-05-30]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • KUCHTIAK, Ignác; MAŤKULIAK, Karol. Zuberec : pod Roháčom žijem : rozprávanie o prírode, živote a ľuďoch zo Zuberca. Zuberec : Obecný úrad, 1996. 100 s.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]