Zuberec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°15′31″S 19°36′46″V / 49,258611°S 19,612778°V / 49.258611; 19.612778
Zuberec
obec
Zuberec zo Siveho vrchu 2017 05.jpg
Zuberec a Habovka pri pohľade z juhu zo Sivého vrchu (1 805 m n. m.). V pozadí Oravská priehrada a Trstená.
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Tvrdošín
Región Orava
Rieky Borová voda, Studený potok
Nadmorská výška 760 m n. m.
Súradnice 49°15′31″S 19°36′46″V / 49,258611°S 19,612778°V / 49.258611; 19.612778
Rozloha 72,33 km² (7 233 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 841 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 25,45 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1592
Starosta Vladimír Šiška[3] (KDH)
PSČ 027 32
ŠÚJ 510238
EČV TS
Tel. predvoľba +421-43
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Zuberec
Hlavná 289
027 32 Zuberec
E-mailová adresa obec@zuberec.sk
Telefón +421 43 5395 103
Fax +421 43 5395 359
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Zuberec
Webová stránka: www.zuberec.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Zuberec (poľ. Zuberzec, maď. Bölényfalu) je obec na Slovensku v okrese Tvrdošín, v regióne Orava.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Rozkladá sa v Studenej doline, na pomedzí Západných Tatier a Skorušinských vrchov, na sútoku Bôrovej vody a Studeného potoka. Obec leží na ceste II/584 z Podbiela do Liptovského Mikuláša a je vzdialená 20 km južne od Tvrdošína, 33 km severne od Liptovského Mikuláša a 26 km juhozápadne od poľsko-slovenského hraničného priechodu ChochołówSuchá Hora.

V Spálenej a Roháčskej doline sa nachádza významné lyžiarske stredisko Zverovka – Spálená, v blízkosti obce aj turisticky atraktívne Múzeum oravskej dediny.

Meno[upraviť | upraviť zdroj]

Meno Zuberec pochádza od slova Zubor (Zubor lesný), zvieraťa ktoré žilo na území Slovenska.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie zmienky o osade „Zwberczyc“ pochádzajú z roku 1593, kedy tu stálo 5 sedliackych domov. V náročných podmienkach budované sídlo však ešte v roku 1598 nebolo dobudované, no už v roku 1604, po vyplienení počas Bočkajovho povstania, Zuberec zanikol. Opätovné osídlenie šoltýskej obce sa spomína až v roku 1609 a o 15 rokov neskôr žilo v Zuberci už 12 rodín a približne 60 ľudí.[4]

V nepokojnom období 17. storočia za kuruckých bojov bola obec opakovane pustošená, najväčšie škody však spôsobili vojaci poľského kráľa Jána Sobieskeho v roku 1683. Osadníci zničenú obec postupne obnovovali a v roku 1715 žilo v Zuberci už 30 gazdov a spolu asi 150 ľudí. Často sa však vyskytovali neúrodné roky, ktoré decimovali obyvateľstvo a vyháňalo ich do úrodnejších regiónov. Mnohí chodili na sezónne poľnohospodárske práce do iných stolíc. Popri rozvoju remesiel miestni pálili vápno a tkali súkno. Koncom 18. storočia tu žilo 129 poddanských rodín, v roku 1870 mala obec 182 domov a 1 007 obyvateľov.[4]

Napriek drsným podmienkam sa populácia Zuberca zvyšovala a pokým tu v roku 1961 žilo 1 061 ľudí, v roku 1980 ich bolo 1 415 a v roku 1991 už 1 654. Zuberec sa stal obľúbenou rekreačnou oblasťou a bolo tu vybudovaných viac ako 70 chát.

Erb obce[upraviť | upraviť zdroj]

V erbe obce je pred psom utekajúci srnec (roháč) v zelenom poli silueta Roháčov s vychádzajúcim slnkom.

Pamiatky a múzeum[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol sv. Vendelína[upraviť | upraviť zdroj]

Povolenie na výstavbu kostola udelil biskup Ján Vojtaššák 8. novembra 1927. Bol postavený podľa návrhu významného architekta Milana Michala Harminca. Základný kameň bol položený 6. októbra 1929 [5]. Výstavba kostola prebiehala medzi rokmi 1930-1932. Kostol bol vysvätený v roku 1933, keď ho vysvätil Andrej Hlinka. Kríž pred kostolom pochádza z roku 1834. Sídli na Hlavnej ulici 366[6], umiestnený je medzi Hlavnou ulicou a Roháčsku ulicu. V kostole v roku 2007 [7] boli uložené relikvie sv. Vendelína. Pri tejto príležitosti veriaci prestavali svätyňu a kostol vysvätil biskup František Tondra [8]. V Zuberci pôsobilo viacero kňazov Od 1. júla 1951 [9] Edmund Peter Bárdoš, správca farnosti Habovka, pod ktorú patril aj Zuberec. Medzi rokmi 1993-1997 František Reguly, správca farnosti Habovka. Spolu s Edmundom Petrom Bárdošom sa zasadzovali aby Zuberec bol samostatnou farnosťou [10]. Od roku 1998 do roku 1999 Pavol Slotka. Od roku 1999 Vladimír Klein [11][12]. Od 1. septembra 2008 do roku 2014 Marián Dopater [13][14]. Od roku 2014 Vladimír Bolibruch [15].

Múzeum oravskej dediny[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Múzeum oravskej dediny
  • Založené bolo v roku 1967, keď bol 24. septembra položený základný kameň múzea. Sprístupnené verejnosti bolo v roku 1975.

Iné pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Na území obce je postavených 14 historických krížov.

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]

V Zuberci pôsobí Kongregácia Milosrdných sestier Svätého kríža. 7. januára 1990 zahájili činnosť na žiadosť správcu farnosti [16].

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Výhodná poloha v blízkosti Západných Tatier a Skorušinských vrchov predurčuje obec ako východiskové miesto turistov. Vyhľadávaná je najmä Roháčska dolina so širokými možnosťami letnej i zimnej rekreácie.

Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]

  • červená turistická značka turistická trasa: Zuberec – Ťatliakova chata
  • modrá turistická značka turistická trasa: Habovka – Zuberec – sedlo Prieková (Skorušinské vrchy)
  • modrá turistická značka turistická trasa: chata Zverovka – vrch Brestová (1 902 m n. m., hlavný hrebeň Západných Tatier)
  • modrá turistická značka turistická trasa: Adamcuľa – Roháčske plesá
  • zelená turistická značka turistická trasa: Zuberec – horáreň Biela skala
  • zelená turistická značka turistická trasa: Brestová – vrch Mikulovka (Skorušinské vrchy)
  • zelená turistická značka turistická trasa: Zverovka – sedlo pod Osobitou – vrch Lúčna
  • zelená turistická značka turistická trasa: rázc. v Smutnej doline – Roháčske plesá – Baníkovské sedlo (2 045 m n. m., hlavný hrebeň Západných Tatier)
  • žltá turistická značka turistická trasa: Zuberec – sedlo Pálenica (1 570 m n. m., hlavný hrebeň Západných Tatier)
  • žltá turistická značka turistická trasa: Brestová – Habovka
  • žltá turistická značka turistická trasa: Zverovka – vrch Rákoň

Lyžiarske strediská[upraviť | upraviť zdroj]

Na území obce sú v osade Zverovka tri lyžiarske strediská s deviatimi vlekmi:

  • Zuberec – Janovky [17]
  • Zuberec – Milotín [18]
  • Zverovka – Spálená [19]

Podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ples horskej služby, Zuberec (v januári [20])
  • Rodinný batôžkový ples (ples farnosti Zuberec začiatok februára)
  • Memoriál Jána Matláka (skialpinistický výstup na Pálenicu, od roku 2015, vo februári)
  • Prechod na bežkách okolo Zuberca (vo februári)
  • Zuberská Foršta (od roku 2010, vo februári alebo marci [21])
  • Lyžiarske preteky O Goralský Klobúčik (Medzinárodné preteky v zjazdovom lyžovaní od roku 1974, koniec marca alebo začiatok apríla)
  • Roháčsky triatlon
  • Cena Janoviek (preteky v lyžovaní – v obrovskom slalome)
  • Cena Milotína (preteky v lyžovaní – preteky vo večernom paralelnom slalome)
  • Výstup na Osobitú
  • Výstup na Sivý vrch (v júni)
  • Sviatok Hôr (na začiatku júla) prvý ročník sa uskutočnil v roku 1938 [22]
  • Podroháčske folklórne slávnosti (od vzniku v roku 1975 každoročne v auguste)
  • Oživené oravské remeslá (Múzeum oravskej dediny od roku 1991 v aguste spolu s Podroháčskymi folklórnimy slávnosťami [23])
  • Deň sv. Huberta (v auguste)
  • Zuberský triatlon zdravia (od roku 1997, v auguste [24])
  • Výstup a sv. omša na Lúčnej (v septembri)
  • Od baču syra, od gazdinej koláča (Múzeum oravskej dediny)
  • WSA Eurocup Zuberec (preteky psích záprahov)
  • Zuberské vianočné trhy (v decembri)
  • Štefanský výstup na Ťatliakovú chatu (v decembri)

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • KUCHTIAK, Ignác; MAŤKULIAK, Karol (fotografie). Zuberec : pod Roháčom žijem : rozprávanie o prírode, živote a ľuďoch zo Zuberca. Zuberec : Obecný úrad, 1996. 100 s.
  • Jurina, Ján; Hučala, Emanuel; Bárta, Vladimír: Roháče, 2007, AB ART press, ISBN 80-88817-13-7, EAN 9788088817130, podtitul - Perla Tatier, A pearl of the Tatras, Die Perle der Tatra, Perła Tatr,
  • Matysová, Cecília a kol.: Zuberec. Monografia obce, 2011, Obec Zuberec [27].
  • Svetlo a tiene Roháčov, 2018, Georg Žilina [28]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. a b Založenie Zuberca [online]. zuberec.sk, [cit. 2017-05-30]. Dostupné online.
  5. Zuberec - Kostol sv. Vendelína, pamiatkynaslovensku.sk
  6. Farský kostol sv. Vendelína, dokostola.sk
  7. Relikvie sv. Vendelína odovzdal v roku 2007 vtedajšiemu spišskému biskupovi Františkovi Tondrovi a správcovi farnosti Vladimírovi Kleinovi kňaz a priateľ Zuberčanov Ludwig Stegl, myorava.sme.sk
  8. Zuberská farnosť si v roku 2017 pripomenula až štyri výročia, myorava.sme.sk
  9. Zuberské noviny č. 1/2018, zuberec.sk
  10. Zuberské noviny č. 3/2008, zuberec.sk
  11. Katolícke farnosti Okresu Stará Ľubovňa, kfsl.estranky.sk
  12. Farnosti dekanátu Trstená, rkftrstena.weblahko.sk
  13. Otec Marián Dopater sa dožíva päťdesiatky, old.novot.sk
  14. PaedDr. ICLic. Marián Dopater, rkczakamenne.sk
  15. Kňazi pochádzajúci z našej farnosti, farnostnizna.sk
  16. Komunita sestier v Zuberci, sestrysvkriza.sk
  17. O stredisku SKI Zuberec - Janovky. janovky.sk
  18. Lyžiarske stredisko Milotín Zuberec, zuberec.sk
  19. Lyžiarske stredisko Roháče Spálená, rohacespalena.sk
  20. 2011 01 25 ples horskej sluzby zuberec, TV Oravia
  21. Oficiálne stránky Zuberskej Foršty na Facebook-u
  22. Sviatok hôr 2018, Stará cesta 2018 a XXVII. Podbielanské folklórne slávnosti, penzionorava.sk/
  23. Prídete na Podroháčske folklórne slávnosti?, myorava.sme.sk
  24. Oficiálne stránky na Facebook-u, facebook.com/zuberec.triatlon
  25. Črty z histórie habovskej farnosti., smalik.szm.com
  26. História turistiky v Roháčoch [online]. angelfire.com, [cit. 2017-05-30]. Dostupné online.
  27. Nominácie – Kniha Oravy 2011, oravskakniznica.sk
  28. Sviatok hôr, výstava fotografií a prezentácia knihy Svetlo a tiene Roháčov, zuberec.sk

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zuberec

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]