Preskočiť na obsah

Salatín (Roháče)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Salatín
vrch
Salatín
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okresy Liptovský Mikuláš, Tvrdošín
Obce Bobrovec, Zuberec
Časť Roháče
Pohorie Tatry
Podcelok Západné Tatry
Povodia Váh, Orava
Nadmorská výška 2 047,5 m n. m.
Relatívna výška 133 m
Súradnice 49°12′50″S 19°41′10″V / 49,2138°S 19,686°V / 49.2138; 19.686
Geologické zloženie žula, rula
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po modrej zo Zverovky cez Brestovú
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Salatín
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Salatín[1] (2 047,5 m n. m.[2][3]; poľ. Salatyński Wierch) je vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier na Slovensku.[2] Leží nad Bobroveckou dolinou, nad obcou Jalovec, približne 18 km severne od Liptovského Mikuláša.[4]

Nachádza sa v západnej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a v ich časti Roháče.[5] Leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Liptovský Mikuláš a Tvrdošín a zasahuje na katastrálne územie obcí Bobrovec a Zuberec.[1][6] Hrebeň tvorí prirodzenú hranicu medzi Oravou a Liptovom. Najbližším sídlom je severozápadne situovaný Zuberec, západe ležia Huty, južne Jalovec, Žiar a Konská a severovýchodne Oravice.[2] Masív leží v Tatranskom národnom parku.[4]

Salatín leží v centrálnej časti rozsiahleho rovnomenného masívu, v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi Brestovou (1 903 m n. m.) a Spálenou (2 083 m n. m.).[2] Severovýchodné snahy padajú do Salatínskej doliny, z ktorej voda odteká do Studeného potoka v povodí rieky Orava. Juhozápadne leží dolina Podválovec, ktorou vodu odvádza prítok Polianskeho potoka do Jalovčanky v povodí Váhu.[4][2] Hrebeňom vedie značený turistický chodník.[4]

Severne sa nachádza Pálenica (1 753 m n. m.), Zuberec (1 806 m n. m.), sedlom Parichvost oddelená Brestová (1 903 m n. m.), Predný Salatín (1 624 m n. m.) a Osobitá (1 687 m n. m.), východne Lúčna (1 653 m n. m.), Predná Zábrať (1 577 m n. m.), Rákoň (1 879 m n. m.), Zadný Salatín (1 768 m n. m.), Predná Spálená (1 789 m n. m.), Plačlivé (2 125 m n. m.) a plytkým sedlom oddelený Malý Salatín (2 046 m n. m.) a Spálená (2 083 m n. m.), južne Baníkov (2 178 m n. m.), Príslop (2 142 m n. m.), Pachoľa (2 167 m n. m.), Jalovecká kopa (1 938 m n. m.), Ráztoka (1 948 m n. m.), Trnác (1 680 m n. m.), Jalovecká hora (1 697 m n. m.) a Lysec (1 830 m n. m.) a západne Ostrá (1 764 m n. m.), Sivý vrch (1 805 m n. m.), Kozinec (1 462 m n. m.) a Malý Klin (1 426 m n. m.).[2]

Skalnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú okolité vrcholy Západných Tatier, blízke doliny a časť Vysokých Tatier, pri vhodných podmienkach aj Skorušinské vrchy, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Malá Fatra, Chočské vrchy, Veľká Fatra, Nízke Tatry a pohoria v priľahlej časti južného Poľska.[8]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. a b c d e f TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-16]. Dostupné online.
  3. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 38.
  4. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-16]. Dostupné online.
  5. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-16]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-16]. Dostupné online.
  7. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-16]. Dostupné online.
  8. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-16]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]