Nohavica (Západné Tatry)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nohavica
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okresy Liptovský Mikuláš, Tvrdošín
Obce Žiar, Zuberec
Časť Roháče
Pohorie Tatry
Podcelok Západné Tatry
Povodia Váh, Orava
Nadmorská výška 2 051,7 m n. m.
Súradnice 49°11′46″S 19°44′27″V / 49,1960°S 19,7407°V / 49.1960; 19.7407
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po Žiarskou dolinou z obce Žiar
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Nohavica[1] (2 051,7 m n. m.[2]) je vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Leží v závere Žiarskej doliny nad obcou Žiar, približne 15 km severovýchodne od Liptovského Mikuláša.[3]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v západnej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a v ich časti Roháče, okrajovo i Liptovské Tatry.[4] Leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Liptovský Mikuláš a Tvrdošín a zasahuje na katastrálne územie obcí Žiar a Zuberec.[1][5] Najbližšími sídlami sú južným smerom situovaná Pribylina, Konská, Jakubovany a Žiar, severozápadne leží Zuberec a severne Oravice.[6] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a severná časť zasahuje do národnej prírodnej rezervácie Roháčske plesá.[3] Hrebeňom vedie hranica medzi Oravou a Liptovom.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Nohavica leží v hlavnom hrebeni Západných Tatier, nad Smutným sedlom, medzi vrchmi Tri kopy (2 154 m n. m.) a Plačlivé (2 125 m n. m.). Južné svahy klesajú do Žiarskej doliny v Liptove, severné do Smutnej doliny na Orave.[3] Voda z južne orientovaných svahov hrebeňa odteká Smrečiankou do Váhu, zo severných častí ju odvádza Studený potok do rieky Orava. Do západne ležiaceho Smutného sedla vedú značené chodníky od Ťatliakovej chaty v Roháčskej doline na severe i od Žiarskej chaty v juhozápadne situovanej Žiarskej doline.[3] Vrcholom prechádza značený turistický chodník.[6]

Západným smerom leží Predná Spálená (1 789 m n. m.), Spálená (2 083 m n. m.), Tri kopy (2 154 m n. m.), Hrubá kopa (2 166 m n. m.), Baníkov (2 178 m n. m.), Príslop (2 142 m n. m.), Jalovecká kopa (1 938 m n. m.), Ráztoka (1 948 m n. m.) a Široká (1 890 m n. m.), južným Solisko (1 530 m n. m.), Baranec (2 185 m n. m.), Malý Baranec (2 044 m n. m.) a Smrek (2 072 m n. m.), východným Nižná Magura (1 919 m n. m.), Ostredok (2 050 m n. m.), Vyšná Magura (2 095 m n. m.), Jakubina (2 194 m n. m.), Hrubý vrch (2 137 m n. m.), sedlom oddelené Plačlivé (2 125 m n. m.), Ostrý Roháč (2 088 m n. m.) a Volovec (2 063 m n. m.) a severným Rákoň (1 879 m n. m.), Lúčna (1 653 m n. m.), Predná Zábrať (1 577 m n. m.), Osobitá (1 687 m n. m.) a Predný Salatín (1 624 m n. m.).[6]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Skalnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú okolité vrcholy Západných Tatier a blízke doliny, pri vhodných podmienkach možno pozorovať aj Oravské Beskydy, Veľkú Fatru, Nízke Tatry a pohoria v priľahlej časti južného Poľska.[8]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. Západné Tatry – Roháče. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
  3. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-06]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-06]. Dostupné online.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-06]. Dostupné online.
  6. a b c TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-06]. Dostupné online.
  7. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-06]. Dostupné online.
  8. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-06]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]