Smrečianka
| Smrečianka | |
| rieka | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Obce | Žiar, Smrečany, Liptovský Mikuláš |
| Prítoky | |
| - pravostranné | Lučivník, Vrbička |
| Prameň | |
| - poloha | Žiarske sedlo, Západné Tatry |
| - výška | 1 670 m |
| Ústie | Váh |
| - poloha | Okoličné |
| - výška | 596,6 m |
| - súradnice | 49°04′14″S 19°38′28″V / 49,070523°S 19,641055°V |
| Dĺžka | 18 km |
| Rád toku | III. |
| Hydrologické poradie | 4-21-02-021 |
| Číslo hydronyma | 4-21-02-12834, -12855 |
| Povodie | Váh |
  Poloha ústia
| |
| Wikimedia Commons: Smrečianka | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Smrečianka je riečka na strednom Liptove, na území okresu Liptovský Mikuláš.[1] Je to pravostranný prítok Váhu, meria 18 km a je tokom III. rádu. Je to vysokohorský typ rieky s prudkým spádom na hornom toku a početnými sihoťami na dolnom toku. Najväčšie prietoky dosahuje v obdobiach jarného topenia snehu, kým na konci leta výrazne stráca vodu. Na hornom toku tečie územím TANAP-u.
Prameň
[upraviť | upraviť zdroj]Pramení v Západných Tatrách, v časti Liptovské Tatry,[2] juhozápadne od Žiarskeho sedla (1 917,1 m n. m.), v nadmorskej výške približne 1 670 m n. m.
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Spočiatku tečie prudkým spádom na juhozápad a vytvára Žiarsku dolinu. Pod Žiarskou chatou priberá významnejší prítok sprava spod Baníkova (2 178,0 m n. m.), ktorý vytvoril Šarafiový vodopád. Ďalej vstupuje na územie ihličnatých lesov, stáča sa na juh a priberá niekoľko prítokov sprava spod Kozích chrbtov i zľava spod Baranca (2 184,6 m n. m.). V priestore medzi Starou Stávkou (1 298,9 m n. m.) a Kečkou (1 529,8 m n. m.) sa opäť stáča na juhozápad, priberá dlhší pravostranný prítok z doliny Lučivník, opúšťa Liptovské Tatry a vstupuje do Liptovskej kotliny. Ďalej tečie rekreačnou oblasťou v ústí Žiarskej doliny a značne rozširuje svoje koryto. Preteká obcami Žiar a Smrečany, tu priberá pravostrannú Vrbičku. Medzi týmito obcami sa na krátkom úseku rozvetvuje na dve ramená, pričom hlavné koryto napája malú vodnú nádrž. Potom už tečie viac-menej južným smerom prevažne odlesnenou kotlinou. Preteká okolo Vitálišoviec na ľavom brehu, kým na pravom brehu obteká zalesnené územie vrchu Háje (746,5 m n. m.). Následne preteká územím mesta Liptovský Mikuláš, najprv sídliskom Podbreziny a potom okrajom Okoličného, kde ústi do Váhu.
Geomorfologické celky
[upraviť | upraviť zdroj]- Tatry, geomorfologický podcelok Západné Tatry, geomorfologická časť Liptovské Tatry
- Podtatranská kotlina, geomorfologický podcelok Liptovská kotlina, geomorfologická časť Smrečianska pahorkatina
Prítoky
[upraviť | upraviť zdroj]- pravostranné: prítok z oblasti Veľkých Závratov, prítok z južného svahu Baníkova, prítok spod Jalovského sedla, prítok spod Kozích chrbtov, prítok z lokality Hladké žľaby, Lučivník, Vrbička, Hubánsky potok
- ľavostranné: tri prítoky z oblasti Čiernych stien, prítok zo západného svahu Baranca, prítok z juhozápadného svahu Holého vrchu, prítok z oblasti Chujavy
Ústie
[upraviť | upraviť zdroj]Smrečianka sa v centrálnej časti Liptovskej kotliny, na katastrálnom území mesta Liptovský Mikuláš (mestská časť Okoličné), vlieva v nadmorskej výške 596,6 m n. m. do Váhu.[3]
Obce
[upraviť | upraviť zdroj]- Žiar
- Smrečany
- Liptovský Mikuláš, mestské časti:
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-05-21]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-21]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-05-21]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Smrečianka
