Babky
- Babky je aj množné číslo slova babka, pozri babka.
| Babky | |
| vrch | |
 Babky | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Obec | Pavlova Ves |
| Časť | Sivý vrch |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Západné Tatry |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 1 566,4 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′48″S 19°37′33″V / 49,1801°S 19,6258°V |
| Geologické zloženie | vápenec, dolomit, pieskovec, zlepenec |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  modrej a  zelenej značke z Jalovca |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Babky | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Babky[1] (1 566,4 m n. m.[2]; poľ. Babki) sú vrch v Západných Tatrách na Slovensku.[2] Leží nad Jaloveckou dolinou, nad obcou Jalovec, približne 10 km severne od Liptovského Mikuláša.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádzajú sa na západnom okraji Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a ich časti Sivý vrch.[4] Hrebeň leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a vrch patrí do katastrálneho územia obce Pavlova Ves.[1][5] Najbližšími sídlami sú južne situovaný Bobrovček a Jalovec, juhovýchodne leží Žiar, severne Zuberec, severozápadne Huty a juhozápadne Liptovské Matiašovce a Liptovské Beharovce.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a severozápadné svahy zasahujú do národnej prírodnej rezervácie Suchá dolina.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Babky sa nachádzajú v južnej rázsoche Sivého vrchu (1 805 m n. m.). Na severe susedia s vrcholom Malá Kopa (1 637 m n. m.), ktorý je oddelený sedlom Babková priehyba (1 491 m).
Z Babiek ďalej vybiehajú tri rázsochy:
- na juhovýchod vybieha rázsocha Štiavne, smerujúca cez široké sedlo k nevýraznému vrcholu Sokol (1 316 m), za ktorým skalnou stenou klesá do Jaloveckej doliny
- na juh vybieha rázsocha Grúň, ktorý nižšie mení názov na Boroviny
- na západ vedie rázsocha, ktorá sa po cca 400 metroch delí na dve ramená oddelené dolinou Hôľne:
- juhozápadné, ktoré klesá cez časti nazývané Stráž, Roveň a Hrachovisko do sedla Ústie (920 m), za ktorým sa dvíha posledný vrchol Žiarik (944 m)
- západné s vrcholom Fatrová (1 446 m), kde sa rozdeľuje na dve vetvy: juhozápadnú vetvu Opálenica a severozápadnú vetvu Omálenika, ktorú Kamenný žľab opäť rozdeľuje na Dobšový grúň končiaci vrcholom Vyšná kopa a Kamenný grúň s vrcholom Nižné Haldy.
Masív Babiek sa rozkladá medzi dolnou časťou Suchej doliny na západe a Jaloveckej doliny na východe. Z juhu pod ne zabieha neveľká Šanková dolina, zvaná tiež Dolina Starej vody, ktorá je ohraničená chrbtami Stráž a Grúň. Na východ od chrbta Grúňa se nachádza Dolina pod Štiavnom, ktorej predĺžením je žľab Uhlisko. Severozápadné svahy odvodňuje potok Huňová do Suchého potoka a Kvačianky v povodí Váhu, voda z južnej časti odteká potokom Stará voda do Petrušky a Liptovskej Mary a z východných smeruje do Jalovčanky.[2][3]
Babky sú budované prevažne uhličitanovými horninami, menej tiež zlepencami a pieskovcami. Do určitej miery sa tu vyvinuli krasové javy, zvlášť v chrbte Opálenice, kde sa nachádzajú jaskyne Dúpnica, Medvedia jaskyňa a Biela jaskyňa. Severozápadným smerom od vrcholu Babiek sa nachádzalo neveľké Babkové pliesko. V roku 1945 prestalo existovať, keď výbuch granátu poškodil dno.
Východne sa nachádza Skala (1 132 m n. m.), Mních (1 460 m n. m.), Trnác (1 680 m n. m.), Ráztoka (1 948 m n. m.), Jalovecká kopa (1 938 m n. m.) a Baníkov (2 178 m n. m.), severne Jalovecká hora (1 697 m n. m.), Lysec (1 830 m n. m.), Malá Kopa (1 637 m n. m.), Sivý vrch (1 805 m), Veľká Kopa (1 648 m n. m.), Ostrá (1 764 m n. m.), Žľaby (1 417 m n. m.), Suchý vrch (1 477 m n. m.), Biela skala (1 316 m n. m.) a Huňová (1 095 m n. m.), západne Holica (1 340 m n. m.), Kamenné (1 018 m n. m.), Fatrová (1 446 m n. m.), Opálenica (1 274 m n. m.) a Roveň (1 268 m n. m.) a južne Lipovec (841 m n. m.) a Sokol (1 316 m n. m.).[2] Vrcholom vedie značený turistický chodník.[3]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrcholová časť je porastená nesúvislým porastom[6], ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných častí sú viditeľné okolité vrcholy Západných Tatier, blízke doliny a Liptovská kotlina, no tiež Oravské Beskydy, Oravská Magura, Skorušinské a Chočské vrchy, Malá a Veľká Fatra a Nízke Tatry.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
zelenej turistickej značke:
- od severu zo Sivého vrchu v hlavnom hrebeni Západných Tatier cez Ostrú, Sedlo Predúvratie a sedlo Babková priehyba
- od juhu z Rázcestia na Tokarinách cez Rázcestie pod Babkami
- po
modro značenej turistickej trase z Bobroveckej vápenice cez Rázcestie pod Babkami[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- 1 2 3 4 5 TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 5 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Babky
