Biela skala (vrch v Západných Tatrách)
| Biela skala | |
| vrch | |
 Biela skala | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okresy | Liptovský Mikuláš, Tvrdošín |
| Obce | Liptovský Trnovec, Zuberec |
| Časť | Sivý vrch |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Západné Tatry |
| Povodia | Váh, Orava |
| Nadmorská výška | 1 316,2 m n. m. |
| Súradnice | 49°12′59″S 19°36′24″V / 49,2163°S 19,6067°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  červenej značke z Hút |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Biela skala | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Biela skala[1] (1 316,2 m n. m.[2][3]) je vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Leží nad obcou Huty, približne 13 km severne od Liptovského Mikuláša.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa na západnom okraji Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a ich časti Sivý vrch.[5] Masív leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Liptovský Mikuláš a Tvrdošín a zasahuje na katastrálne územie obcí Liptovský Trnovec a Zuberec.[1][6] Najbližším sídlom sú západne situované Huty, rovnakým smerom leží aj Malé a Veľké Borové, severne Zuberec a Habovka, južne Jalovec, Bobrovček a Liptovské Beharovce a juhozápadne Liptovské Matiašovce a Kvačany.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a južná časť patrí do národnej prírodnej rezervácie Suchá dolina. Hrebeňom vedie hranica medzi regiónom Liptov a Orava.[4]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Biela skala leží na západnom konci hlavného hrebeňa Západných Tatier, medzi Sivým vrchom (1 805 m n. m.) a Holicou (1 340 m n. m.), patriacou už do Chočských vrchov. Južná časť hrebeňa padá do Suchej doliny, ktorou voda z oblasti odteká Suchým potokom do Kvačianky v povodí Váhu. Západné a severné svahy klesajú do Zuberskej brázdy, kde na západnom úpätí pramení Kvačianka a voda zo severných svahov odteká potokom Bôrová voda do Studeného potoka v povodí Oravy.[2][4]
Západne leží Holica (1 340 m n. m.), Ostrý vrch (1 128 m n. m.), Polianky (1 066 m n. m.), Blato (1 138 m n. m.) a Kopec (1 251 m n. m.), severne Machy (1 202 m n. m.), Mních (1 110 m n. m.), Pálenica (1 048 m n. m.), Javorková (1 141 m n. m.), Mikulovka (1 193 m n. m.) a Skorušina (1 314 m n. m.), východne Štít (1 310 m n. m.), Osobitá (1 687 m n. m.), Veľký Klin (1 553 m n. m.), Pálenica (1 753 m n. m.), Zuberec (1 806 m n. m.), Brestová (1 903 m n. m.), Kozinec (1 462 m n. m.), Sivý vrch (1 805 m n. m.) a Ostrá (1 764 m n. m.) a južne Veľká kopa (1 648 m n. m.), Malá kopa (1 637 m n. m.), Babky (1 566 m n. m.), Suchý vrch (1 477 m n. m.) a Huňová (1 095 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Sčasti skalnatý vrchol[7] umožňuje rozhľad. Z vhodných miest sú viditeľné okolité vrcholy Západných Tatier, Skorušinské a Chočské vrchy, no tiež Oravské Beskydy, Oravská Magura, Malá Fatra a Nízke Tatry.[8]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no blízkym sedlom východne od vrcholu prechádza červeno značená turistická magistrála z Hút na Sivý vrch (1 805 m n. m.).[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- 1 2 3 4 TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-12]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 37.
- 1 2 3 4 5 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-12]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-12]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-12]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-12]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-12]. Dostupné online.