Ostrý vrch (Chočské vrchy, 1128 m)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°11′20″S 19°32′38″V / 49,189°S 19,544°V / 49.189; 19.544
Ostrý vrch
vrch
Ostry Wierch Golica GCh2.jpg
Ostrý vrch vľavo
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Liptovský Mikuláš
Obec Kvačany
Pohorie Chočské vrchy
Podcelok Prosečné
Povodie Váh
Nadmorská výška 1 128,0 m n. m.
Súradnice 49°11′20″S 19°32′38″V / 49,189°S 19,544°V / 49.189; 19.544
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup neznačený
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ostrý vrch (1 128,0 m n. m.[1]) je vrch v Chočských vrchoch. Nachádza sa severovýchodne od obce Kvačany, približne 11 km severne od Liptovského Mikuláša.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa vo východnej časti Chočských vrchov, v geomorfologickom podcelku Prosečné.[3] Leží v Žilinskom kraji, na území okresu Liptovský Mikuláš a v katastrálnom území obce Kvačany.[4] Na vrchol nevedie značená turistická trasa a západná časť vrchu patrí do národnej prírodnej rezervácie Kvačianska dolina.[2]

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

Skalnatý Ostrý vrch leží v najvýchodnejšej časti pohoria, východne od Kvačianskej doliny. Západným smerom susedí Prosečné (1 372 m n. m.), Hrádková (1 206 m n. m.) a Čierna hora (1 094 m n. m.), severozápadne leží Háj (945 m n. m.), severovýchodne Holica (1 340 m n. m.), východne Huňová (1 095 m n. m.) a Kamenné (1 018 m n. m.) a južne sa nachádza Hoľa (782 m n. m.).[5] Oblasť je súčasťou povodia Váhu, kam smeruje riečka Kvačianka, ktorá odvádza vodu z celého masívu. Najbližšími sídlami sú južným smerom ležiace Kvačany a Liptovské Matiašovce, severozápadne Veľké Borové a severovýchodne obec ležiace Huty.[2] Východným okrajom masívu vedie cesta II/584 z Liptovského Mikuláša do Zuberca.[1]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol a jeho blízke okolie pokrýva riedky les, umožňujúci obmedzený rozhľad. Z vhodných miest možno vidieť okolité vrchy Chočských vrchov, časť Liptovskej kotliny, susedné Západné Tatry a Skorušinské vrchy. Pri dobrých podmienkach vidieť aj Oravskú Maguru, časť Malej a Veľkej Fatry a Nízke Tatry.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchol nevedie značkovaná trasa a najbližšia vedie Kvačianskou dolinou. Najľahší prístup je však hrebeňom z neďalekej cesty II/584.[2] V západej časti masívu je na území prírodnej rezervácie Kvačianska dolina pohyb mimo značených trás obmedzený.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 37.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.dennikn.sk, [cit. 2022-01-11]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-01-11]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-01-11]. Dostupné online.
  5. Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-01-11]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]