Prosiecka dolina

	Prosiecka dolina
	národná prírodná rezervácia
	Vstup do doliny
Štát	Slovensko
Región	Žilinský
Okres	Liptovský Mikuláš
Obec	Prosiek
Pohorie	Chočské vrchy
Súradnice	49°10′09″S 19°29′16″V / 49,169267°S 19,48765°V
Rozloha	3,4173 km² (342 ha)
Vznik	1967
- posledná novelizácia	1993
Správa	TANAP
Kód	395
	Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Žilinského kraja
	Wikimedia Commons: Prosiecka dolina
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°10′09″S 19°29′16″V / 49,169267°S 19,48765°V

Tiesňava vrát

Vodopád v Prosieckej doline

Turisti na rebríkoch

Lúky na Svorade

Prosiecka dolina je krasová dolina nachádzajúca sa v Chočských vrchoch, ktoré pretína od severu na juh. Jej celková dĺžka je 3,5 km. Začína na horských lúkach Svoradu a vyúsťuje v blízkosti podhorskej obce Prosiek. Zároveň je súčasťou rovnomennej národnej prírodnej rezervácie.^[1]

Geologické podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Z geologického hľadiska ide o krasovú kaňonovitú dolinu potoka Prosiečanka. Dolina je tvorená vápencami a dolomitmi podobne ako celé Chočské vrchy. Erózna činnosť Prosiečanky vymodelovala typický krasový vzhľad doliny, ktorý sa sa prejavuje početnými skalnými bralami a vežami tvorenými z odolnejších vápencov. Typickým vonkajším krasovým znakom sú aj početné tiesňavy najmä na začiatku a v závere doliny. V doline sa nachádza niekoľko vyvieračiek a ponorov (najmä na Svorade). Súvrstvia vápencov a dolomitov vytvárajú ideálne podmienky pre vznik jaskýň, z ktorých je najznámejšia Prosiecka jaskyňa.

Rastlinstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Flóra Prosieckej doliny je typická pre vápencové podložie. Z hľadiska vegetácie patrí do bukovej oblasti s početnými bukovými lesmi a jedľovými bučinami. Členitý reliéf v kombinácii so silným zahĺbením a častými inverziami spôsobili udržanie sa chladnomilných až alpínskych druhov rastlín ako reliktných spoločenstiev. Príkladom je výskyt plesnivca alpínskeho. Tento jav sa nazýva inverzia rastlín.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Prosiecka dolina býva považovaná za najkrajšiu dolinu najmä pre krasové útvary a pestrosť rastlín. Čitatelia časopisu Krásy Slovenska ju označili za najkrajšiu dolinu. Medzi najväčšie lákadlá patrí vodopád v závere doliny ku ktorému sa dá dostať z rázcestia Vidová a rebríky vedúce po skalách v tiesňavách. Dolinou vedie náučný chodník, na ktorom sú inštalované početné informačné tabule popisujúce jej charakteristiky. Chodník začína v obci Prosiek a vedie po modrej značke naprieč celou dolinou. Pod bralom Kubín vybočuje k rebríkom smerom na lúky Svoradu, kde možno ďalej pokračovať po:

modrom chodníku ďalej cez Sekané na Veľké Borové a popri potoku Borovianka na Horný mlyn, kde sa naň napája zelený chodník a pokračuje do Kvačianskej doliny, kde sa napája na červený chodník vedúci do obce Kvačany.
zelenom chodníku – doprava na Prosečné (1 372 m n. m.), odkiaľ pokračuje cez sedlo Ostruky k Hornému mlynu, kde sa napája na modrý chodník, ktorý pokračuje do Kvačianskej doliny, ktorá má podobný charakter ako Prosiecka dolina.
zelenom chodníku – doľava cez sedlo Rovné na Heliaš (Heliašská priepasť), potom pokračovať cez sedlo Pravnáč až do obce Liptovská Anna.