Prosiecka dolina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°10′09″S 19°29′16″V / 49,169267°S 19,48765°V / 49.169267; 19.48765
Prosiecka dolina
národná prírodná rezervácia
Vstup do prosieckej doliny.JPG
Vstup do doliny
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Liptovský Mikuláš
Obec Prosiek
Pohorie Chočské vrchy
Súradnice 49°10′09″S 19°29′16″V / 49,169267°S 19,48765°V / 49.169267; 19.48765
Rozloha 3,4173 km² (342 ha)
Vznik 1967
 - posledná novelizácia 1993
Správa TANAP
Kód 395
Poloha v rámci Slovenska
Green pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Žilinského kraja
Green pog.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Prosiecka dolina
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Tiesňava vrát
Vodopád v Prosieckej doline
Turisti na rebríkoch
Lúky na Svorade

Prosiecka dolina je krasová dolina nachádzajúca sa v Chočských vrchoch, ktoré pretína od severu na juh. Jej celková dĺžka je 3,5 km. Začína na horských lúkach Svoradu a vyúsťuje v blízkosti podhorskej obce Prosiek. Zároveň je súčasťou rovnomennej národnej prírodnej rezervácie.[1]

Geologické podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Z geologického hľadiska ide o krasovú kaňonovitú dolinu potoka Prosiečanka. Dolina je tvorená vápencami a dolomitmi podobne ako celé Chočské vrchy. Erózna činnosť Prosiečanky vymodelovala typický krasový vzhľad doliny, ktorý sa sa prejavuje početnými skalnými bralami a vežami tvorenými z odolnejších vápencov. Typickým vonkajším krasovým znakom sú aj početné tiesňavy najmä na začiatku a v závere doliny. V doline sa nachádza niekoľko vyvieračiek a ponorov (najmä na Svorade). Súvrstvia vápencov a dolomitov vytvárajú ideálne podmienky pre vznik jaskýň, z ktorých je najznámejšia Prosiecka jaskyňa.

Rastlinstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Flóra Prosieckej doliny je typická pre vápencové podložie. Z hľadiska vegetácie patrí do bukovej oblasti s početnými bukovými lesmi a jedľovými bučinami. Členitý reliéf v kombinácii so silným zahĺbením a častými inverziami spôsobili udržanie sa chladnomilných až alpínskych druhov rastlín ako reliktných spoločenstiev. Príkladom je výskyt plesnivca alpínskeho. Tento jav sa nazýva inverzia rastlín.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Prosiecka dolina býva považovaná za najkrajšiu dolinu najmä pre krasové útvary a pestrosť rastlín. Čitatelia časopisu Krásy Slovenska ju označili za najkrajšiu dolinu. Medzi najväčšie lákadlá patrí vodopád v závere doliny ku ktorému sa dá dostať z rázcestia Vidová a rebríky vedúce po skalách v tiesňavách. Dolinou vedie náučný chodník, na ktorom sú inštalované početné informačné tabule popisujúce jej charakteristiky. Chodník začína v obci Prosiek a vedie po modrej značke modrá turistická značka naprieč celou dolinou. Pod bralom Kubín vybočuje k rebríkom smerom na lúky Svoradu, kde možno ďalej pokračovať po:

Zelený chodník možno použiť ako alternatívnu cestu z Liptovskej kotliny (Liptovskej Anny) cez Svorad do Kvačianskej doliny.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Prosiecka dolina. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]