Prosiecka dolina
| Prosiecka dolina | |
| národná prírodná rezervácia | |
 Vstup do doliny
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Obec | Prosiek |
| Pohorie | Chočské vrchy |
| Súradnice | 49°10′09″S 19°29′16″V / 49,169267°S 19,48765°V |
| Rozloha | 3,4173 km² (342 ha) |
| Vznik | 1967 |
| - posledná novelizácia | 1993 |
| Správa | TANAP |
| Kód | 395 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Prosiecka dolina | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Prosiecka dolina je krasová dolina nachádzajúca sa v Chočských vrchoch, ktoré pretína od severu na juh. Jej celková dĺžka je 3,5 km. Začína na horských lúkach Svoradu a vyúsťuje v blízkosti podhorskej obce Prosiek. Zároveň je súčasťou rovnomennej národnej prírodnej rezervácie.[1]
Geologické podmienky[upraviť | upraviť zdroj]
Z geologického hľadiska ide o krasovú kaňonovitú dolinu potoka Prosiečanka. Dolina je tvorená vápencami a dolomitmi podobne ako celé Chočské vrchy. Erózna činnosť Prosiečanky vymodelovala typický krasový vzhľad doliny, ktorý sa sa prejavuje početnými skalnými bralami a vežami tvorenými z odolnejších vápencov. Typickým vonkajším krasovým znakom sú aj početné tiesňavy najmä na začiatku a v závere doliny. V doline sa nachádza niekoľko vyvieračiek a ponorov (najmä na Svorade). Súvrstvia vápencov a dolomitov vytvárajú ideálne podmienky pre vznik jaskýň, z ktorých je najznámejšia Prosiecka jaskyňa.
Rastlinstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Flóra Prosieckej doliny je typická pre vápencové podložie. Z hľadiska vegetácie patrí do bukovej oblasti s početnými bukovými lesmi a jedľovými bučinami. Členitý reliéf v kombinácii so silným zahĺbením a častými inverziami spôsobili udržanie sa chladnomilných až alpínskych druhov rastlín ako reliktných spoločenstiev. Príkladom je výskyt plesnivca alpínskeho. Tento jav sa nazýva inverzia rastlín.
Turistika[upraviť | upraviť zdroj]
Prosiecka dolina býva považovaná za najkrajšiu dolinu najmä pre krasové útvary a pestrosť rastlín. Čitatelia časopisu Krásy Slovenska ju označili za najkrajšiu dolinu. Medzi najväčšie lákadlá patrí vodopád v závere doliny ku ktorému sa dá dostať z rázcestia Vidová a rebríky vedúce po skalách v tiesňavách.
Dolinou vedie náučný chodník, na ktorom sú inštalované početné informačné tabule popisujúce jej charakteristiky. Chodník začína v obci Prosiek a vedie po modrej značke 
naprieč celou dolinou. Pod bralom Kubín vybočuje k rebríkom smerom na lúky Svoradu, kde možno ďalej pokračovať po:
modrom chodníku ďalej cez Sekané na Veľké Borové a popri potoku Borovianka na Horný mlyn, kde sa naň napája zelený chodník a pokračuje do Kvačianskej doliny, kde sa napája na červený chodník 
vedúci do obce Kvačany.
zelenom chodníku – doprava na Prosečné (1 372 m n. m.), odkiaľ pokračuje cez sedlo Ostruky k Hornému mlynu, kde sa napája na modrý chodník, ktorý pokračuje do Kvačianskej doliny, ktorá má podobný charakter ako Prosiecka dolina.- zelenom chodníku – doľava cez sedlo Rovné na Heliaš (Heliašská priepasť), potom pokračovať cez sedlo Pravnáč až do obce Liptovská Anna.
Zelený chodník možno použiť ako alternatívnu cestu z Liptovskej kotliny (Liptovskej Anny) cez Svorad do Kvačianskej doliny.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Prosiecka dolina. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prosiecka dolina
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Prosiecka dolina - informácie
- ONDREJKA, K., Rekordy Slovenska, Bratislava: Mapa Slovakia 2000 ISBN 80-8067-022-6
- Prosiecka a Kvačianska dolina - informácie