Svorad (plošina)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°11′02″S 19°29′46″V / 49,184°S 19,496°V / 49.184; 19.496
Svorad
krasová plošina
Na Svorade - panoramio.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský
Okres Liptovský Mikuláš
Obce Prosiek, Veľké Borové
Pohorie Podtatranská brázda, Skorušinské vrchy, Chočské vrchy
Vodný tok Prosiečanka
Nadmorská výška 920 – 1 000 m n. m.
Súradnice 49°11′02″S 19°29′46″V / 49,184°S 19,496°V / 49.184; 19.496
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Svorad (920 – 1 000 m n. m.) je lúčnatá krasová náhorná plošina (planina) na Slovensku v západnej časti Podtatranskej brázdy, na severnom úpätí Chočských vrchov. Rozprestiera sa nad záverom Prosieckej doliny v katastrálnom území obcí Prosiek a Veľké Borové v okrese Liptovský Mikuláš.[1][2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Plošina leží v povodí Prosiečanky, ktorej horný tok ňou preteká, na rozhraní troch geomorfologických celkov:[3][1]

Centrálna časť plošiny je len mierne zvlnená (920 – 940 m n. m.) s poklesom smerom na juhozápad k záveru Prosieckej doliny. Najjednoduchší prístup je z obce Veľké Borové (835 m n. m.), ležiacej približne 2 km severovýchodne, priamo pod úbočím plošiny.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Plošina je budovaná flyšovými paleogénnymi sedimentmi a má mierne zaoblené formy reliéfu. Zbierajú sa na nej viaceré vetvy, tvoriace horný tok Prosiečanky, ktorá sa následne na začiatku vápencového územia na úpätí Chočských vrchov ponára v mohutnom závrtovitom ponore a ďalej tečie podzemím. V dôsledku toho je v záverečnom tiesňavovom úseku Prosieckej doliny, od bočnej doliny Červené piesky s rovnomenným vodopádom až po Svorad, po väčšinu roka (mimo povodní) len suché koryto potoka.[1]

Ponor Prosiečanky je v súčasnosti zanesený sedimentmi, v minulosti však bol údajne otvorený a dalo sa ním vstúpiť do voľných priestorov.[4] Tento závrt predstavuje jediný výraznejší krasový útvar na plošine, mimo neho sa tu nachádzajú už len mierne zvlnené lúky a viaceré mokrade.

Rastlinstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Rozsiahle lúky a pastviny tu vznikli postupným klčovaním pôvodných lesných porastov pastiermi v priebehu uplynulých storočí. Posledné desaťročia, po ústupe intenzívneho spásania v 70.80. rokoch 20. storočia, sa lokalita naopak stala klasickým príkladom tzv. sukcesie – v tomto prípade postupnej pomalej premeny neudržiavaných lúk a pastvín na les. Botanicky významný bol výskyt kríkov borievky obyčajnej (Juniperus communis), ktorá predstavovala prvé štádium sukcesie. Okrem bežných lúčnych druhov tráv a bylín, sa na vlhkých stanovištiach vyskytuje páperník úzkolistý (Eriophorum angustifolium) a tučnica obyčajná (Pinguicula vulgaris), ktoré tu reprezentujú floristicky významnejšie druhy rastlinstva. Miestami sa tiež, v dôsledku intenzívneho spásania, vytvorili rozsiahlejšie porasty horskej trávy psice tuhej (Nardus stricta).[1]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prosiecka dolina aj s planinou Svorad patrila historicky obci Sielnica. V roku 1287 uhorský kráľ Ladislav IV. vyčlenil z tohoto majetku pôdu a lesy medzi Prosieckym potokom (Prosiečanka) a Sielnicou, vrátane územia planiny, čim vznikol zárodok osady Prosiek. Do roku 1500 osadu vlastnil zemiansky rod Mikuš, neskôr rod Jóbovcov z Fančalu, ktorí sa do Prosieka prisťahovali a boli vlastníkmi až do 20. storočia.[5]

Prvá písomná zmienka, už s názvom Svorad ako bežným pomenovaním, je podľa Jozefa Kútnika z roku 1556, v listine Liptovskej župy. Ďalšia zmienka je potom z roku 1589, v dohode medzi rodmi Jób Fančali z Prosieka a Kubíni z Vyšného Kubína. Svorad sa potom, ako hraničný bod, spomína v dokumentoch k dlhodobému územnému sporu grófa Štefana Ilešháziho (* 1541 – † 1609) s Jóbovcami, započatého v roku 1583.[5]

Planina býva uvádzaná aj ako križovatka historických ciest z Oravy a Liptova do Poľska. Po postupnom vyklčovaní lesov pastiermi boli lúky využívané ako pasienky aj ako zdroj sena, priamo na plošine vznikli desiatky senníkov a stodôl na jeho uskladnenie a sušenie. Na zvoz sena do Prosieka bola v Prosieckej doline vybudovaná vozová cesta, prekonávajúca tiesňavové úseky drevenou vozovkou, položenou na trámoch, zasadených do skalných stien tiesňavy. Cesta bola opakovane poškodzovaná vodou pri jarných povodniach a následne opravovaná. V roku 1944 vyhodili mostové časti do vzduchu partizáni a torzo odniesla veľká voda v roku 1947, pričom cesta už nebola následne obnovená.[6]

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod názvu plošiny je dávaný do súvisu s pustovníkom sv. Svoradom, benediktínskym mníchom, žijúcim na prelome 10. a 11. storočia.[5][6]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Svorad predstavuje významnú križovatku turistických chodníkov:

Vyššie, severným okrajom lúk popod vrchol Dielu, prechádza červená turistická značka červená diaľková turistická trasa, cyklotrasa a bežecká trasa č. 0847a Dolný KubínMalatináVeľké BorovéMalé BorovéKopecZuberecBrestová, skanzenSkorušinaOravice.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma plošiny, vľavo (JZ pohľad) záver Prosieckej doliny a za ňou Lomné (1 278 m n. m.), napravo od stredu (S) vrch Diel (1 051 m n. m.), úplne vpravo cesta smerom na kótu Sekané na SV okraji plošiny a obec Veľké Borové pod úbočím plošiny.
Panoráma plošiny, vľavo (JZ pohľad) záver Prosieckej doliny a za ňou Lomné (1 278 m n. m.), napravo od stredu (S) vrch Diel (1 051 m n. m.), úplne vpravo cesta smerom na kótu Sekané na SV okraji plošiny a obec Veľké Borové pod úbočím plošiny.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d HOCHMUTH, Zdenko. Chočské vrchy. Liptovská Mara : Turistický sprievodca ČSFR. 1. vyd. Bratislava : Šport, 1990. 232 s. ISBN 80-7096-091-4. S. 215, 216.
  2. Chočské vrchy. Vodná nádrž Liptovská Mara : Turistická mapa. 1. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 1995. ISBN 80-85510-84-7.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-02-09]. Dostupné online.
  4. HOCHMUTH, Zdenko. Krasové územia a jaskyne Slovenska. Geographia Cassoviensis (Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika), 2008, roč. II, čís. 2, s. 46. Dostupné online [cit. 2018-02-10]. ISSN 1337-6748.
  5. a b c KÚTNIK, Jozef. O pôvode pustovníka Svorada : (k počiatkom kultúrnych dejín Liptova). [Prešov] : Východoslovenské vydavateľstvo, 1969. 122 s. S. 53.
  6. a b Informačný panel náučného chodníka [online]. [Cit. 2018-02-11]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]