Jozef Kútnik Šmálov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jozef Kútnik Šmálov
slovenský katolícky kňaz, básnik a prozaik
Narodenie23. november 1912
Hubová
Úmrtie13. december 1982 (70 rokov)
Liptovské Sliače

Jozef Kútnik Šmálov (pseudonymy: Briestočňan, Briestočňan-Pavlista, Jožo K. Šmálov-Pavlista) (* 23. november 1912, Hubová - † 13. december 1982, Liptovské Sliače) bol slovenský katolícky kňaz, básnik, prozaik, prekladateľ, kritik, literárny a kultúrny historik, pedagóg a teológ.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Roku 1923 – 31 študoval na gymnáziách v Ružomberku, Levoči a v Kláštore pod Znievom, v rokoch 1931 – 36 teológiu v seminári v Spišskej Kapitule a 1939 – 42 filozofiu a slovenčinu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave.

Roku 1936 – 42 pôsobil ako r. k. kaplán a administrátor na viacerých miestach (Spišské Bystré, Spišská Belá, Valaská Belá, Liptovské Kľačany, Hybe), v rokoch 1942 – 49 profesor na učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule, 1945 väznený v Levoči a 1948 v Košiciach, od 1949 správca fary v Liptovskom Michale, 1950 – 51 opäť internovaný v Trenčíne, od roku 1953 správca fary v Liptovských Sliačoch.

Dielo[upraviť | upraviť kód]

V rokoch 1941 – 43 s L. Hanusom redigoval časopis Kultúra, 1943 – 44 Obroda a 1946 – 48 Verbum. Autor knižných esejí Život v slove – Essay o diele Milana Urbana (1939), Valentín Beniak, básnik nadosobný (1942).

Prekladal z francúzštiny a poľštiny, zvlášť nábožensko-umelecké diela katolíckych spisovateľov (L. Bertrand, H. Gheon, F. O’Nollova, Z. Krasińki, A. Mickiewicz atď).

Ako kultúrny a literárny historik napísal syntézu Zástoj katolíckej hierarchie v slovenskom národnom a kultúrnom živote (1948) aj ďalšie štúdie publikované časopisecky.

Autor básnicko-filozofickej eseje Dumka o detstve (1940).

Po roku 1948 ho totalitný režim vyradil z literárneho aj vedeckého života, venoval sa iba prekladom viacerých základných teologických diel a liturgických textov, teologické aj literárnovedné štúdie uverejňoval iba v exilových a domácich samizdatových časopisoch a zborníkoch, monografie ostali v rukopisoch. Z nich vyšli O pôvode pustovníka Svorada (Nové obzory, 1969), Litánie loretánske (1998), Prvý učiteľ slovienskeho národa (1999). Rozsiahlu monografiu o ňom napísal Ladislav Hanus (Jozef kútnik-Šmálov. Život. Činnosť. Tvorba. Spišský kňazský seminár, 1992, 457 s)

Zdroje[upraviť | upraviť kód]