Hubová (okres Ružomberok)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°07′06″S 19°11′19″V / 49,1183°S 19,1886°V / 49.1183; 19.1886
Hubová
obec
Hubová 18 Slovakia1.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Ružomberok
Región Liptov
Rieka Váh
Nadmorská výška 449 m n. m.
Súradnice 49°07′06″S 19°11′19″V / 49,1183°S 19,1886°V / 49.1183; 19.1886
Rozloha 16,7 km² (1 670 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 080 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 64,67 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1425
Starosta Stanislav Nechaj[3] (nezávislý)
PSČ 034 91 (pošta Ľubochňa)
ŠÚJ 510441
EČV RK
Tel. predvoľba +421-44
Adresa obecného
úradu
Obec Hubová, Obecný úrad 034 93 Hubová
E-mailová adresa poslať email
Telefón +421/44/4391208
Fax +421/44/4391208
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Hubová
Webová stránka: obechubova.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Hubová (Gombáš) je obec na Slovensku v okrese Ružomberok. Obec leží na ľavom brehu Váhu pri ceste I/18 z Ružomberka do Žiliny i železničnej trati Žilina – Košice.

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Doliny a kotliny[upraviť | upraviť kód]

Hubová sa nachádza v údolí Váhu, v centrálnej časti Šípskej Fatry[4], približne 12 km severozápadne od mesta Ružomberok. V blízkosti obce sú dve doliny: Hubovská (Gombášska) a Bystrá dolina. Hubovská dolina je širšia a rozľahlejšia a zaberá väčšinu územia obce. Bystrá dolina je dlhšia a užšia a preteká ňou Bystrý potok, ktorý zároveň tvorí hranicu s obcou Černová.

Hornatosť[upraviť | upraviť kód]

Obec sa nachádza v pohorí Veľká Fatra, v jeho podcelku Šípska Fatra. Najvyšší vrch chotára je Červený Grúň (1 139 m n. m.), ďalšími významnými vrchmi sú Kútnikov kopec (1 064 m n. m.), Veľký Smrekovec (972 m n. m.), Kýčera (956 m n. m.), Grúň (940 m n. m.) a Malý Smrekovec (819 m n. m.).

Vodné toky[upraviť | upraviť kód]

Obec Hubová leží na ľavom brehu rieky Váh a v blízkosti obce pramenia potoky Brúsový a Lánový.

Lánový potok, tok III. rádu, pramení severne pod kopcom Kýčera (956 m n. m.). Ďalej steká do Gombášskej doliny, kde zľava priberá prítok zo severného svahu Kútnikovho kopca (1 064 m n. m.). Ďalej sa Lánový potok vstupuje do údolia Váhu a tu preteká centrom obce Hubová, kde do neho zľava ústí Brúsový potok, následne potok Pastva, až kým neústi do Váhu.

Brúsový potok je tok IV. rádu, ktorý pramení na východných svahoch Kútnikovho kopca (1 064 m n. m.), odkiaľ steká do Gombikárskej doliny, kde zľava priberá dva významné prítoky. Preteká obcou Hubová, kde sa vlieva do Lánového potoka. Brúsový potok je využívaný ako zdroj pitnej vody pre obce Hubová a Švošov.

Bystrý potok je hraničný potok III. rádu a pramení medzi Chabzdovou (1 339 m n. m.) a Maďarovou (1 340 m n. m.). Tečie smerom na sever cez Bystrú dolinu, kde priberá dva prítoky - jeden zo severnej strany spod Švošovskej hole (1 324 m n. m.) a druhý prameniaci pod Grúňom (940 m n. m.). Neskôr priberá ešte niekoľko malých prítokov, až sa nakoniec zľava vlieva do Váhu.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1425 v súvislosti z panstvom hradu Likava. Prví osadníci boli pastieri oviec, ktorí tu zakladali salaše, následkom čoho sa v obci rozvinulo aj garbiarstvo. Ovce sa pásli na kopcoch a lúkach a vhodné podmienky priestrannej Hubovskej doliny ľudom umožnili pestovať obilie. V obci bol aj mlyn, ktorý sa ale nezachoval. Zo starších období sa dochovali dve drevenice, ktoré slúžili ako sypárne na obilie. V Bystrej doline sú zrúcaniny hute, čo svedčí o kováčskom remesle v tejto doline, kde sa pravdepodobne nachádzali aj zásoby železnej rudy. V centre obce bol postavený v 19. storočí neskorobarokový kostol svätého Kríža. Názov obce Gombáš (maď. Gombak = Huba) bol v roku 1948 zmenený na Hubová. V roku 1951 sa od obce osamostatnila obec Ľubochňa.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

  • Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, jednoloďová neskorobaroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1816-1817. Upravovaný bol v rokoch 1905 a 1946.[5] Kostol má segmentovo ukončené okná so šambránami. Priečelie je členené pilastrami. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou.
  • Súbor ľudových sýpok, dvojpriestorových zrubových stavieb na kamennej podmurovke so sedlovou šindľovou strechou s vysokou podlomenicou z konca 19.storočia.[6] Nachádzajú sa na západnom okraji obce, pri hlavnej ceste.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť kód]

Výsledky podľa sčítania ľudu 2001 (1 067 obyvateľov):

Etnické zloženie:

Náboženské zloženie:

Osobnosti obce[upraviť | upraviť kód]

Rodáci[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-11-23]. Dostupné online.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. RAPOŠOVÁ, Mária. Radšej zomrieť ako zradiť. Kultúra, 2017, roč. XX, čís. 26, s. 10 - 11. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • OKÁL, Karol. Monografia obce Hubová. Hubová : [s.n.], 1995.