Diel (vrch v Skorušinských vrchoch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Diel
vrch
Diel GCh2.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský kraj
Okresy Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš
Obce Chlebnice, Malatiná, Prosiek
Pohorie Skorušinské vrchy
Podcelok Kopec
Povodia Orava, Váh
Nadmorská výška 1 051,4 m n. m.
Súradnice 49°11′56″S 19°29′12″V / 49,1989°S 19,4866°V / 49.1989; 19.4866
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po TouristicMarkingStripe-RAL red.svg z Veľkého Borového (traverz)
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Diel (Skorušinské vrchy)
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Diel (1 051,4 m n. m.[1]) je vrch v Skorušinských vrchoch. Leží nad obcou Veľké Borové, približne 14 km východne od Dolného Kubína.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na západnom okraji pohoria, v geomorfologickom podcelku Kopec.[3] Vrch leží v Žilinskom kraji, na rozhraní okresov Dolný Kubín a Liptovský Mikuláš a zasahuje na katastrálne územie obce Chlebnice, Malatiná a Prosiek.[4] Najbližším sídlom je na východnom úpätí ležiace Veľké Borové, severne sa nachádzajú Chlebnice a juhozápadne Malatiná.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie od Ostrého vrchu (877 m n. m.) východným smerom na dominantný Kopec (1 251 m n. m.). Severným smerom susedí Kraviarska (770 m n. m.) a Hrb (771 m n. m.), východne sa nachádza Súšava (1 077 m n. m.) a Ostrý vrch (1 128 m n. m.), južne Prosečné (1 372 m n. m.) a Lomné (1 278 m n. m.) a západne Vrchy (927 m n. m.) a Ostrý vrch (877 m n. m.).[5] Severné svahy odvodňujú prítoky Chlebnického potoka do rieky Orava, voda z južných odteká do Kvačianky v povodí Váhu.[2] Južným smerom vrch traverzuje značený chodník.

Na južnom úbočí vrchu sa rozkladá lúčnatá krasová plošina Svorad, na ktorej sa zbierajú viaceré vetvy, tvoriace horný tok Prosiečanky. Potok sa následne na začiatku vápencového územia na úpätí Chočských vrchov ponára v mohutnom závrtovitom ponore a ďalej tečie podzemím. V dôsledku toho je v záverečnom tiesňavovom úseku Prosieckej doliny, od bočnej doliny Červené piesky s rovnomenným vodopádom až po Svorad, po väčšinu roka len suché koryto potoka.[6]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

V blízkosti zalesneného vrcholu je východným smerom odlesnená časť, odkiaľ je možný obmedzený rozhľad. Z vhodných miest tak vidieť okolité vrchy Skorušinských a Chočských vrchov a Západných Tatier, pri vhodných podmienkach tiež Nízke Tatry, Veľkú a Malú Fatru, Oravskú Maguru a Beskydy.[7]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol je prístupný neznačenými lesnými cestami:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 37.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-03-25]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-03-25]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-03-25]. Dostupné online.
  5. Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  6. HOCHMUTH, Zdenko. Chočské vrchy. Liptovská Mara : Turistický sprievodca ČSFR. 1. vyd. Bratislava : Šport, 1990. 232 s. ISBN 80-7096-091-4. S. 215, 216.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-03-25]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]