Lomné (vrch v Chočských vrchoch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Lomné
vrch
Góry Choczańskie T65.jpg
Lomné vľavo
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okresy Liptovský Mikuláš, Dolný Kubín
Obce Liptovská Anna, Prosiek, Malatiná
Pohorie Chočské vrchy
Podcelok Prosečné
Povodie Váh
Nadmorská výška 1 277,8 m n. m.
Súradnice 49°10′15″S 19°28′18″V / 49,1709°S 19,4717°V / 49.1709; 19.4717
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po TouristicMarkingStripe-RAL green.svg z Liptovskej Anny
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Lômy
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Lomné alebo aj Lômy[1] (1 277,8 m n. m.[2]) je vrch v Chočských vrchoch. Nachádza sa nad Prosieckou dolinou, približne 13 km severozápadne od Liptovského Mikuláša.[3]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa vo východnej polovici Chočských vrchov, v geomorfologickom podcelku Prosečné.[4] Leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Liptovský Mikuláš a Dolný Kubín a zasahuje na katastrálne územie obcí Liptovská Anna, Prosiek a Malatiná.[5] Východné svahy Lomného zasahujú na územie národnej prírodnej rezervácie Prosiecka dolina.[3]

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

Lomné sa nachádza v západnej časti podcelku, v mohutnom masíve s vrchom Čerenová (1 221 m n. m.). Oddeľuje ich plytké sedlo a z dôvodu malej šírky pohoria v tejto časti, siaha masív od jeho severného po južný okraj. Východné svahy tvoria okraj Prosieckej doliny, západné klesajú do Anninej doliny a severné prechádzajú do zvlnenej Zuberskej brázdy. Severné úpätie odvodňuje potok Sestrč, západné Annin potok a východné Prosiečanka. Susednými vrchmi sú na západe Heliaš (1 186 m n. m.), na juhu Čerenová (1 221 m n. m.), na východe Prosečné (1 372 m n. m.) a severe vrch Grúň (960 m n. m.).[6] Najbližšími sídlami sú asi 4 km vzdialené obce Liptovská Anna, Prosiek a Malatiná.[3]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Nesúvislý porast vrcholovej časti umožňuje zaujímavý kruhový rozhľad. Západným smerom dominuje masív Veľkého Choča, dobre pozorovateľná je však veľká časť Chočských vrchov a Liptovskej kotliny. Rovnako dobre je možné pozorovať hrebeň Oravskej Magury, Oravských Beskýd, Malej a Veľkej Fatry, Nízke i Západné Tatry i Skorušinské vrchy.[7]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 37.
  2. Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 37.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.dennikn.sk, [cit. 2021-10-19]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-10-19]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-10-19]. Dostupné online.
  6. Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-10-19]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]