Klub slovenských turistov a lyžiarov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Klub slovenských turistov a lyžiarov bol nástupcom Klubu československých turistov, ktorý stratil kompetencie na území Slovenska po Mníchovskej dohode a vzniku Slovenskej republiky v roku 1938.

Z histórie[upraviť | upraviť kód]

Mníchovská dohoda a rozdelenie Česko-Slovenska zasiahli do činnosti mnohých dovtedy celoštátnych organizácií. Na Slovensku vznikali nové. Medzi nimi bola aj turistická. Nová slovenská vláda nariadila prevziať dovtedy spoločný majetok všetkým novovytvoreným spoločenským organizáciám. Dňa 28. októbra 1938 v Liptovskom Mikuláši zasadol prípravný výbor novej slovenskej turistickej organizácie a začal sa zaoberať prevzatím centrálneho majetku na území Slovenska. Išlo o viacero chát, nocľahární, ubytovní, útulní, lodeníc a iných turistických objektov. Ústredný výbor Klubu československých turistov bez výhrad už pred zasadnutím prípravného výboru s rozdelením súhlasil.

Dňa 15. januára 1939 sa v Liptovskom Mikuláši, za účasti zástupcov slovenských žúp Klubu československých turistov, Zväzu lyžiarov ČSR, horolezeckého spolku JAMES a horskej záchrannej služby, uskutočnilo valné zhromaždenie, na ktorom bol založený Klub slovenských turistov a lyžiarov. Prvým predsedom sa stal JUDr. Andrej Pitoňák, advokát z Kežmarku. Ústredným tajomníkom bol Alojz Lutonský, ktorý v tejto funkcii ešte v tom istom roku skončil a vrátil sa do nej v rokoch 1946 – 1949.[1][2]

Nový Klub slovenských turistov a lyžiarov (KSTL) mal sedem autonómnych zborov - turistický, lyžiarsky, vodácky, jaskyniarsky, horolezecký zbor JAMES, záchranný zbor a fotozbor. Každý mal svojho náčelníka. Všetky turistické objekty, ktoré dovtedy vlastnil Klub československých turistov na území Poľska a Maďarska, boli stratené. Na začiatku roku 1939 mal klub 68 odborov s 3935 členmi. Všetky odbory mali jednotné stanovy.[1]

Činnosť KSTL[upraviť | upraviť kód]

V čase začínajúceho sa vojnového konfliktu nebolo veľa priestoru na rozvíjanie nerušenej činnosti. Mnohí členovia klubu sa zapojili do protifašistického odboja. Mnohí obetovali svoj život. Medzi nimi boli Ján Rašo, Pavol Bilík, Eduard Hrnčírik, Ján Žuffa a Ján Bezrouk. Vojnové boje poškodili alebo úplne zničili 71 turistických chát.

Po vojne štátna správa pomohla pri ich obnove sumou takmer 76 miliónov Kčs. Klub mal svoje ústredie v Liptovskom Mikuláši. V roku 1945 sa jeho predsedom stal Gustáv Nedobrý. Slovenskí i českí turisti prejavili vôľu opäť sa spojiť do jednotnej organizácie. Dňa 30. septembra 1945 schválilo valné zhromaždenie KSTL návrh stanov Klubu československých turistov ako záujmovej celoštátnej organizácie, ktorú, s rovnakými právami, budú tvoriť Klub slovenských turistov a lyžiarov a Klub českých turistov. Išlo o zastupovanie spoločných záujmov navonok, pričom rozhodovacie práva na svojom území mal každý klub sám.[2]

Slovenský klub začal organizovať turistické vychádzky, výlety a mnohé iné turistické podujatia. Približne 7 percent členov turistickej základne (okolo 900 členov) tvorilo vodácku základňu. V lyžiarskom odbore bolo 6 percent členstva (816 členov), Zbor horolezcov mal 200 členov. Jaskyniarsky zbor mal vyše 70 členov. Do konca roku 1947 mal 93 odborov a vyše 13 tisíc členov. V roku 1947 ich začlenil do ôsmych oblastí - Malokarpatskej, Nitrianskej, Trenčianskej, Tatranskej, Fatranskej, Stredoslovenskej, Krasovej a Východoslovenskej. V roku 1947 mal klub v ročnom rozpočte zahrnutý milión korún na organizačnú činnosť a štyri milióny na investície. K pôvodným objektom, ktoré spravoval pred vojnou, pribudla Kežmarská chata.[1][3]

Majetok klubu[upraviť | upraviť kód]

Do roku 1949 Ústredie KSTL vlastnilo 5 chát a Dom KSTL v Liptovskom Mikuláši. V prenájme malo 7 chát vo Vysokých Tatrách a podniky na Štrbskom Plese. V majetku odborov klubu boli ďalšie chaty a turistické objekty. Na západnom Slovensku ich bolo 13. Na strednom Slovensku mali miestne odbory v majetku a správe 35 chát a turistických objektov a 8 na východnom Slovensku.[1]

Tlačové orgány klubu[upraviť | upraviť kód]

Klub vydával časopis Krásy Slovenska, ktorý vychádzal v roku 1946 v náklade vyše 2 tisíc výtlačkov. Obnovil a vydával dvojtýždenník Hosť - turista, vydával turistické mapy a sprievodcovskú literatúru. Založil vydavateľstvo Slovtur v Liptovskom Mikuláši.[1]

Zánik klubu[upraviť | upraviť kód]

Po roku 1948 nová vláda sa usilovala o zjednotenie telovýchovy a športu do jednej celoštátnej organizácie. Vytvorila Jednotnú telovýchovnú organizáciu Sokol. KSTL sa zjednoteniu bránil. Argumentoval tým, že už má podchytené viaceré turistické organizácie, ktoré pôsobia v jednom celku. V júli 1949 bol schválený zákon o štátnej starostlivosti o telesnú výchovu a šport. Všetky športové organizácie, okrem JTO Sokol, mali zaniknúť a ich majetok mal prevziať Sokol. Valné zhromaždenie klubu, ktoré sa konalo v dňoch 24.-25. septembra 1949 muselo, na nátlak štátnych mocenských štruktúr, organizáciu rozpustiť. Neskôr sa zjednotená telovýchova zbavila väčšiny turistických objektov. Knižnica klubu, ktorá mala vyše 3 tisíc zväzkov bola zničená aj s archívom.

V roku 1952 vznikol Slovenský výbor pre telesnú výchovu a šport. Objekty, ktoré vlastnil klub a potom organizácia Sokol prešli do majetku národného podniku Cestovný ruch a v roku 1954 do národného podniku Turista. Po zániku Turistu spravovali chaty a mnohé iné turistické objekty národný podnik Reštaurácie a jedálne, Závodné výbory ROH, Interhotely a iné organizácie.

Turisti aj napriek týmto zásahom, neprestali v činnosti. Stretávali sa na celoštátnych turistických zrazoch, značkovali turistické chodníky, usporadúvali medzinárodné plavby po Dunaji a mnohé iné akcie. Po roku 1956 sa realizovali v novom Československom zväze telesnej výchovy (ČSZTV). Na Slovensku turistiku riadil Slovenský výbor ČSZTV. Po roku 1969 ČSZTV, po reorganizácii, zastrešoval v Česku Českú telovýchovnú organizáciu (ČTO) a na Slovensku Slovenskú telovýchovnú organizáciu (STO). Pod jej záštitou vznikol Slovenský zväz turistov. Okrem turistickej činnosti vydával mesačník Slovenský turista v náklade tisíc výtlačkov. Vydávanie skončilo v polovici osemdesiatych rokov. Potom ho zastupoval časopis Krásy Slovenska, ktorý vydávalo Vydavateľstvo Šport. V rokoch 1968 – 1969 vyvíjala činnosť Slovenská únia táborníkov. Zakladali sa turistické oddiely mládeže. Slovenský zväz turistiky sa transformoval na Zväz turistiky Slovenskej organizácie ČSZTV. Sídlo zväzu bolo v Bratislave.

Dňa 24. februára 1990, v nových spoločenských pomeroch po roku 1989, sa uskutočnila mimoriadna konferencia zväzu turistiky a na valnom zhromaždení bol založený nový Klub slovenských turistov.[1][4][5]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d e f BÁRTA, Vladimír; KANDL, Ladislav. História turistiky na území Slovenska. 1.. vyd. Slovenská Ľupča : Klub fotopublicistov Slovenského syndikátu novinárov, 2015. 95 s. ISBN 978-80-971991-1-1.
  2. a b HOUDEK, Ivan; BOHUŠ, Ivan. Osudy Tatier. Redakcia Oľga Rázgová. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1976. 244 s. 77-023-76.
  3. GAŠPAR, Ján; KOL.. História turistiky v Košiciach. 1.. vyd. Košice : VZT MV ČSZTV, 1988.
  4. BOBRÍK, Miroslav. Nemecké telovýchovné organizácie a spolky v Bratislave v rokoch 1918-1928. 1. vyd. Bratislava : Zborník mesta Bratislava, 2002.
  5. http://www.kst.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=34&Itemid=99