Alojz Lutonský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Alojz Lutonský
jaskyniar, propagátor turistiky
Alojz Lutonský
Narodenie4. november 1905
Bystřice pod Hostýnem, Česko
Úmrtie14. júl 1997 (91 rokov)
Liptovský Mikuláš, Slovensko
Národnosťčeská
Aktívne roky1924 – 1969

Alojz Lutonský (* 4. november 1905, Bystřice pod Hostýnem – † 14. júl 1997, Liptovský Mikuláš) bol slovenský aktívny organizátor a funkcionár na poli turistiky, cestovného ruchu, horskej záchrannej služby a výstavby horských dopravných zariadení. Jaskyniar a horolezec, publicista a autor kníh a brožúr sprievodcovského a propagačného charakteru, redaktor niekoľkých periodík, riaditeľ Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Slovensko navštívil po prvý raz v roku 1921 ako študent obchodnej školy. Bol vo Vysokých Tatrách na školskom výlete. Z Tatier sa zastavil u brata v Liptovskom Mikuláši, porozprával mu o výlete a keď sa mu naskytla príležitosť ,po skončení stredoškolských štúdií, prijal ponuku liptovského hospodárskeho družstva na miesto praktikanta - ekonóma. Viac sa však zaujímal o Tatry ako o ekonómiu. Vtedy spoznal Miloša Janošku učiteľa v Liptovskom Mikuláši. Ten ho zasväcoval do tajov tatranskej a vysokohorskej turistiky. Najprv len na Kriváň a potom na Rysy, Vysokú a ďalšie štíty. Lyžovať sa naučil v rokoch 1920 - 1923.

V roku 1924 sa stretol s nestormi jaskyniarov, objaviteľom Demänovskej jaskyne Slobody Aloisom Králom a Vojtechom Benickým, s ktorými v rokoch 1924 – 1930 skúmal novoobjavenú Demänovskú jaskyňu Slobody a jaskyňu Pustú priepasť. Od marca 1927 bol tajomníkom a potom správcom Družstva Demänovských jaskýň. Urobil niekoľko prvozostupov do Demänovskej ľadovej jaskyne, do priepasti na Kosienkách na Krakovej holi a mnohé iné. Zaslúžil sa o prvú etapu sprístupnenia Demänovskej jaskyne Slobody a jej elektrifikáciu. V roku 1928 získal pre meračské práce v Demänovskej jaskyni Slobody E. Paloncyho z Ostravy, aby na základe obhliadky jaskyne a okolitého terénu našiel miesto pre nový vchod a ten sa používa dodnes. Pomáhal pri sprístupňovacích prácach v jaskyni Domica, v tejto jaskyni navrhol splavovanie riečky Styx. 16. septembra 1936 sa podieľal ako spoluorganizátor i účastník výpravy do Klamnej priepasti na Silickej planine v Slovenskom krase na základnom výskume tejto 62 m hlbokej priepasti.[1] Začal účinkovať v Klube československých turistov (KČST). Výdatne prispel k novému finančnému i organizačnému riadeniu slovenských jaskýň. Keď KČST prevzal do majetku Hosúsovské jaskyne zaslúžil sa o ich premenovanie na Domicu. Klub na jeho podnet prevzal do správy Jasovskú jaskyňu a v roku 1933 prenajal od Spišskej Belej Beliansku jaskyňu. V KČST okrem pracovnej funkcie zastával aj funkciu odborného poradcu pre správu jaskyniarskeho majetku.

V roku 1932 sa presťahoval do Vysokých Tatier, kde sa zamestnal ako tajomník Tatranskej komisie Klubu československých turistov v Novom Smokovci. Ten v roku 1939, po vyhlásení Slovenskej republiky, zanikol. Jeho aktivity prevzal nový Klub slovenských turistov a lyžiarov, ktorý vznikol 6. novembra 1938. Aktívnu činnosť v klube Alojz Lutonský rozvíjal spolu s Milošom Janoškom, Vojtechom Benickým, Gustávom Nedobrým a inými. Výraznou mierou sa podieľali na prestavbe a opravách chodníka z Popradského plesa na Ostrvu. Angažoval sa pri prípravách výstavby visutej lanovky z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso. Pomáhal Dušanovi Jurkovičovi pri rozhodovaní, kde umiestniť stanicu visutej lanovky v Tatranskej Lomnici. Podujal sa na úlohu pretrasovať a prebudovať cestu z Hrebienka popri Obrovskom vodopáde na Skalnaté pleso a do Lomnického sedla. Pomáhal pri stavbe chodníka zo Skalnatého plesa na Veľkú Svišťovku a potom na Zelené pleso. Spolu s historikom Ivanom Houdekom začali uvažovať nad projektom tzv. Ostravskej cesty z Lomnického hrebeňa na Téryho chatu, do Dolinky pod Sedielkom, cez Strelecké polia do Veľkej Studenej doliny, na Zbojnícku chatu a s pokračovaním cez Prielom až k Zamrznutému plesu. Pre mnohé prekážky projekt neuskutočnili. V roku 1936 však slávnostne otvorili len časť z ich projektu - reťazami zabezpečenú trasu z Téryho chaty cez Priečne sedlo na Zbojnícku chatu.[2]

Mal výrazný podiel na činnosti Zboru tatranských vodcov z povolania. Organizoval turistické propagačné akcie, pomáhal pri usporadúvaní horolezeckých podujatí. V tomto období stále aktívne pôsobil v jaskyniarstve. Ako tajomník KČST zaviedol od roku 1932 presnú evidenciu základných údajom o obetiach Vysokých Tatier, pokúsil sa o retrospektívne štatistické zhodnotenie smrteľných nešťastí od vzniku Československej republiky. Tieto údaje použil pri rozhovoroch s pražským maliarom Otakarom Štáflom, spolunájomcom Chaty pri Popradskom plese, keď uvažovali o vybudovaní Symbolického cintorína vo Vysokých Tatrách. Nakoniec z tejto spolupráce vznikla myšlienka umiestniť ho v limbovom háji pod Ostrvou pri Popradskom plese. Na jeho vybudovaní mal, spolu s Otakarom Štáflom, najväčšiu zásluhu.

V rokoch 1933 – 1938 bol redaktorom časopisu Krásy Slovenska a po zániku dvojtýždenníka Vysoké Tatry, v rokoch 1934 – 1936 redigoval v Krásach Slovenska tatranskú prílohu. Prispieval s článkami s turistickou a jaskyniarskou tematikou do dvojtýždenníka Vysoké Tatry a Hosť a turista.

Dňa 31. marca 1939 sa vzdal funkcie tajomníka Klubu slovenských turistov a lyžiarov. Zamestnal sa ako tajomník v stavebnej spoločnosti Lozovský a Štefanec v Bratislave, kde pôsobil do 31. decembra 1945. V roku 1946 sa vrátil na post generálneho tajomníka Klubu slovenských turistov a lyžiarov, kde pôsobil až do jeho zániku v roku 1949.

Na jeseň roku 1947 navštívil švajčiarske horské strediská. Z cesty si preniesol nielen bohatý fotografický materiál, ale aj myšlienku postaviť v Nízkych Tatrách sedačkovú lanovku na Chopok. Mala to byť prvá sedačková lanovka na Slovensku. O dva roky už lanovka na Chopok premávala.

Od roku 1958 bol pracovníkom Galérie P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši a v rokoch 1963 – 1969 bol riaditeľom Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši.

Dňa 12. júla 2014 bola v Jasnej v Nízkych Tatrách spomienková slávnosť na Alojza Lutonského ktorý sa zaslúžil o vybudovanie lyžiarskeho strediska a ktorý stál pri zrode prvej odpojiteľnej sedačkovej lanovky prepájajúcej Chopok. Pri tejto príležitosti mu bola odhalená pamätná tabuľa.[3][4][5][6][7]

Publikačná činnosť[upraviť | upraviť kód]

  • Lutonský Alojz (1936): Klamná priepasť na Silickej planine. In: Krásy Slovenska, XV, 10, s. 158 – 159. Klub československých turistov.
  • Lutonský, Alojz: Symbolický cintorín vo Vysokých Tatrách (Obete Vysokých Tatier), Lipt. sv. Mikuláš, 1948
  • Bohuš, Ivan – Lutonský, Alojz – Olejník Ján: Kriváň, Poprad, Liptovský Mikuláš, 1968
  • Lutonský, Alojz – Lazišťan, Eugen: JASNÁ Nízke Tatry, Osveta Martin, 1953, s. 93
  • Lutonský, Alojz: Chaty, útulne a nocľahárne Klubu slovenských turistov a lyžiarov na Slovensku
  • Lutonský, Alojz: Nízke Tatry, Osveta, 1956
  • Lutonský, Alojz: Liptovský Mikuláš v dňoch oslobodenia, Stredoslovenské vydavateľstvo B. Bystrica, 1965, 84 s.
  • Lutonský, Alojz – Hlávka, Karol: Turistická mapa Tatier, mierka 1:75 000, rok 1946, KSTL Liptovský Mikuláš a Vojenský zemepisný ústav Praha.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Lutonský Alojz (1936): Klamná priepasť na Silickej planine. In: Krásy Slovenska, XV, 10, s. 158-159. Klub československých turistov.
  2. Časopis Vysoké Tatry, Lutonský Alojz , Kováčiková Mira: Keď turistov bolo málo, roč.XXIX, čís.6/1990, str. 14-15,
  3. Houdek, Ivan, Bohuš, Ivan: Osudy Tatier, Šport, Bratislava, 1976
  4. Kolektív autorov: Česká stopa v Tatrách, Podtatranské noviny, 2015
  5. História cestovného ruchu v Liptove
  6. Pamätná tabuľa A.Lutonskému
  7. Jaskyniar A.Lutonský